„It’s a Man’s Man’s Man’s World,“ spieva Američan James Brown vo svojej piesni. Je to tomu tak aj dnes? História aj súčasnosť svedčia o opaku.
Populárny a úspešný seriál The Queen’s Gambit o šachistke, ktorá porazila mnohých mužských konkurentov, môže inšpirovať mnohé ženy. Počin dielne Netlix nepochybne dokáže pobúriť mužov, ktorí sú stále obklopení predsudkami, že jediné, čo by mali ženy robiť, je porodiť deti a starať sa o svojho muža. Žijeme však v 21. storočí a ženy mužov už dávno v mnohých odvetviach prekonali.
Prečítajte si aj: Denník N bojuje proti hoaxom: Aj v redakcii sme už naleteli, vraví redaktor
Veľmajsterka sveta v šachu
Napriek tomu, že seriál The Queen’s Gambit je fikciou, nemá ďaleko od reality. Najlepšou hráčkou šachu sa stala v roku 1991 vtedy len 15-ročná Maďarka Judit Polgárová, ktorá tak prekonala rekord mužského šachistu. A okrem toho, že bola prvou ženou, ktorej sa to podarilo, bolo aj vôbec najmladšou hráčkou, ktorá sa dostala do zoznamu 100 najlepších šachistov.
Napriek tomu, že sa šachu venovali prioritne muži, prenikanie žien do tejto hernej disciplíny dalo podnet vzniku ženských majstrovstiev sveta. To však neznamená, že ženy nemôžu hrať s mužmi. Stále existujú aj divízie, v ktorých hrajú obe pohlavia spoločne.
Prvá víťazka Nobelovej ceny
Do roku 2020 získalo z celkovo 900 víťazov len 57 žien Nobelovu cenu. Prvenstvo nesie Marie Curiová. V roku 1913 získala ako prvá žena vôbec Nobelovu cenu za jej fyzikálne objavy. Nebolo to však jej jediné prvenstvo. Priekopníčkou bola tiež v získaní doktorandského a profesorského titulu. V roku 1915 získala Nobelovu cenu za mier ako prvá žena v tejto kategórii Rakúšanka Bertha von Suttnerová za jej odvahu postaviť sa hrôzam vojny.
Prečítajte si aj: Študentka umenia: Štúdium je jednoduchšie, keď sa človek učí to, čo ho baví
Ďalšou disciplínou, v ktorej údajne viac vynikajú muži, je matematika. Dnes je podľa portálu Varsity prijatých na Univerzitu Cambridge len 17 percent žien na matematické odbory. História pritom pozná viacero významných matematičiek. Prekopníčkou bola Hypatia narodená ešte medzi rokmi 350-370 AD.
Prvenstvo vo vesmíre a v športe
Ruska Valentina Tereshková bola v roku 1963 prvou ženou vo vesmíre. Vtedy len 26-ročná astronautka bola nováčikom a nemala za sebou žiadny špeciálny výcvik. Po návrate na Zem bola vyhlásená za hrdinku Sovietskeho zväzu a stala sa symbolom rovnosti medzi mužmi a ženami. Vesmír je ženám však stále menej otvorený ako mužom. NASA otvorila vesmírny program uchádzačkám až v roku 1978. Napríklad na Mesiaci nebola dodnes žiadna žena. Prvá sa tam má vybrať až v roku 2024.
Napriek tomu, že šport je dnes rovnomernejšie zastúpený, história ženského športu sa začala formovať až v 19. storočí. Prvýkrát získala olympijský titul žena až v roku 1900. Bola to anglická tenistka Charlotte Cooperová. V tomto roku sa vôbec prvýkrát mohli ženy zúčastniť Olympijských hier, aj to len po udelení súhlasu mužských športovcov.
Ženy sa neboja ozvať
Politika sa tiež sprvu považovala za mužskú doménu. Dnes závisí od krajiny a systému, či je v politike rovnaké či menšie zastúpenie žien, alebo dokonca žiadne. Prvou prezidentkou v demokratických voľbách sa stala Vigdís Finnbogadóttirová na Islande v roku 1930. Post zastáva najdlhšie v celej histórii krajiny.
Aj v dnešných dňoch nájdeme množstvo predstaviteliek nežnejšieho pohlavia, ktoré prekonali mužov. Jednou z nich je Mimi Lintrupová z Dánska, ktorá je profesionálnou a najlepšou hráčkou hry Counter-Strike a porazila nejedného mužského „gamera“.
Prečítajte si aj: Slováci vytvárajú dobré hry, ale naše médiá o nich nepíšu, hovorí šéf herného webu
V poslednej dobe sa veľký dôraz kladie na životné prostredie a negatívne javy spojené s jeho znečisťovaním. O zmenu postoja k tejto téme sa pričinila dnes 17-ročná Greta Thunbergová. Dokazuje to fakt, že ženy sa dnes neboja ozvať a bojovať za svoje práva či za práva spoločnosti.
Titulná fotografia: Unsplash.com
