Koľko hodín denne trávite pozeraním sa na seba do zrkadla? Ste so svojím telom spokojný? Podľa vedcov na otázku o spokojnosti odpovie až 91 percent ľudí nie.
Za posledné tri desaťročia sa ženy aj muži stále viac zaoberajú tým, ako vyzerajú. Problémov s obrazom tela pribúda. Predsa len, 91 percent nespokojných ľudí znamená, že v miestnosti s desiatimi ľuďmi nie je úplne spokojných so svojím výzorom deväť z nich. A to je alarmujúce číslo.
Negatívny obraz tela nie je len o fyzickej stránke. Najväčší dopad naň má hlavne psychická rovina. Je to práve o mentálnom vnímaní seba samého, ktoré je často veľmi kritické a vplýva naň množstvo vonkajších i vnútorných faktorov. Najväčší podiel na vnímanie majú masmédiá a recipienti často zabúdajú na to, že to, čo prijímajú, nie je skutočná realita. Nie je to niečo, čo všeobecne platí a nemusí tak vyzerať úplne každý.
Prečítajte si aj: Pocity úzkosti spôsobené jedným klikom. Online štúdium nezvládali všetci jednoducho
Je váha len číslo?
Nespokojnosť s váhou je pri vnímaní pohlaví viditeľne rozdielna. Pri ženách chce podľa prieskumu Psychology Today schudnúť 89 percent opýtaných a iba tri percentá by chceli pribrať. Naopak, u mužov by rado pribralo 22 percent z opýtaných. Ako však vyzerajú kilá naviac a človek so zdravou telesnou váhou je často skreslené. Byť chudý je jednoducho pravidlo pre všetkých, a to aj pre tých, ktorí už chudí sú. Okrem médií na to vplýva aj kultúra, výchova a samotné vnímanie rodičov, okolia či vlastných pocitov. Kritický stav nastáva vtedy, keď negatívne emócie prerastú do niečoho väčšieho, a tým sú rôzne poruchy.
Podľa výskumu Národnej organizácie pre ženy pri častom porovnávaní rastie negatívny obraz na vlastné telo. Mnohí lekári odporúčajú neporovnávať sa s okolím, a to práve z dôvodu, že každé telo je jedinečné. Niečo, čo platí pre jedného, neznamená, že funguje aj pri druhom človeku.
Diétu držia už aj deti
Myšlienky a názory na svoje telo sa môžu začať formovať už od troch rokov. Často je to priamy dôsledok vzťahu rodiča k vlastnému telu. To, ako sa rodič vidí, má vplyv a môže utvárať predstavy dieťaťa o jeho tele. Pri detskej intuícii je veľmi pravdepodobné, že si takéto správanie privlastnia. Aj štúdia ukazuje, že 46 percent detí vo veku deväť až jedenásť rokov „niekedy“ alebo „veľmi často“ dodržuje diétu. Pričom je na diéte 82 percent domácností týchto detí.
„Chodila som na kondičné tréningy trikrát do týždňa, k tomu som každý deň behávala a po behu ešte doma minimálne hodinu cvičila. No keď som sa pozrela do zrkadla, tak som si stále pripadala veľká, tučná. Každý mal krajšie nohy, menší pás,“ hovorí Katarína, ktorá sa v pätnástich rokoch liečila na telesnú dysmorfiu. Pri tomto ochorení venuje človek chorobnú pozornosť svojmu telu, nadmerne sa ním zaoberá a často ide v skutočnosti o neexistujúce chyby.
Aj Katarína si až po liečbe uvedomila, ako zle na tom bola. „Všetko je to o hlave. V tom období, keby vážim aj 20 kíl, tak mám pocit, že som obézna. Nebolo to len o váhe, vadil mi aj tvar uší, tvar pier a pri listovaní magazínov som často plakala,“ približuje. Podľa jej slov v tom nebola sama. Podobné názory o vlastnom tele si všímala aj u svojich kamarátok. Aj preto si najprv nepriznávala, že môže trpieť psychickou chorobou.
Prečíajte si aj: Ženy v mužskom svete: Priekopníčky, ktoré prekonali svojich konkurentov
Komplexy vedúce k psychickým problémom
Negatívne vnímanie vlastného tela priviedlo k psychickým problémom aj Alexandru. „Keď som prišla do puberty, začala som mať zo svojho výzoru veľké komplexy. V tom čase sa mi zhoršila pleť, začala som nosiť okuliare, pribrala som a necítila som sa vo svojom tele dobre,“ priznáva. Aj teraz je pre ňu výzor dôležitý, no snaží sa v prvom rade páčiť sama sebe. „Ak sa niekto necíti dobre vo svojom tele, môže sa do seba uzavrieť, prestať chodiť von, čo spôsobuje ďalšie a ďalšie psychické problémy,“ dodáva Alexandra.
Nine sa v detstve deti vysmievali za jej nos, ktorý má trikrát zlomený, a za príliš hrubé obočie, za čo sa cítila veľmi zle. „Napriek tomu, že na ľudí pôsobím sebavedomým prvým dojmom, často som si sama sebou vnútorne tak neistá, až si neskôr vyčítam, že by pre mňa tento faktor nemal byť tak dôležitý, ako momentálne je,“ hovorí.
Nemusí to byť len zlá nálada
Na obraz tela vplýva aj nálada, pocity a aktuálne rozpoloženie. Prieskumy ukazujú obojsmerné prepojenie, čo znamená, že keď má človek zlú náladu, je pravdepodobné, že nebude spokojný so svojím telom a jeho obraz sa rapídne zhorší. Rovnako to platí aj naopak, a teda pri nespokojnosti so svojím telom sa zhoršuje citové rozpoloženie.
„Sú obdobia, kedy sa sama sebe páčim a cítim sa dobre. Keď som so sebou nespokojná, odzrkadlí sa to na mojej nálade, produktivite aj psychickej pohode,“ poukazuje na skutočnosť Nina, ku ktorej sa pridáva aj Kristián. Ten hovorí práve o akomsi začarovanom kruhu, z ktorého sa často nevie dostať: „Keď mám zlý deň, nemôžem sa na seba ani pozrieť v zrkadle. Prípadne som pred zrkadlom stále a iba rozmýšľam, čo by som si dal upraviť, čo by som chcel zmeniť. To moju náladu len zhoršuje a zmenšuje moju dôveru v seba samého.“
Od predsudkov k sebaláske
S vlastnou neistotou a pochybnosťami o svojom výzore sa stretáva aj fotografka Kristiana Kóňa. Medzi jej zákazníkmi sa nájdu aj takí, ktorým je zvýšená pozornosť neprirodzená. Aj preto sa ich snaží pochváliť a navodiť príjemnú atmosféru. „Keď ideme do Zoo, obdivujeme, že zebra má pruhy, žirafa dlhý krk, pestrofarebné perie papagájov. A potom sa vrátime späť do života a na ľuďoch nám zrazu prekáža dlhý nos, krátke nohy, alebo odstávajúce uši. Nedáva to zmysel,“ hovorí. Ľudí rada fotí aj na obľúbených miestach a pri rôznych činnostiach, pri ktorých môžu zabudnúť na predsudky.
Myslí si, že by veľmi pomohlo, ak by pozornosť zo všetkých zlých myšlienok a pochybností, ktoré o sebe ľudia majú, vedeli viac zamerať na to dobré, čo má človek na sebe rád a za čo je vďačný. Aj Nina priznáva, že so sebou zrejme nikdy nebude stopercentne spokojná, ale je si vedomá toho, že by to mohlo byť aj horšie.
Prečítajte si aj: Je dekriminalizácia marihuany na Slovensku stále tabu?
„Reálni“ ľudia pomáhajú
K sebaláske a väčšej spokojnosti dnes pomáha aj pozitívna komunikácia osobností či aktivity organizácií. Obrazu tela sa venuje aj veľa inštitúcií a programov, čo Nina oceňuje: „Množstvo vplyvných ľudí a stránok dnes na internete propaguje práve sebalásku a sebaprijatie, čo mi v mojom procese pomáha. Rada sa pozerám na reálnych ľudí, nie na dokonalosť na sociálnych sieťach.“
Ako hovorí Kristiana, je podľa nej veľká škoda, ak si myslíme, že naša hodnota sa odvíja od toho, ako vyzeráme. „Pre mňa je výzor úzko spojený so zdravím a tým, ako sa o seba staráme. Či si doprajeme čas na našu vnútornú pohodu, oddych, dostatok spánku, na cvičenie a pohyb, na dobré vzťahy s blízkymi ľuďmi, na zdravú stravu alebo starostlivosť o naše vlasy, telo či pleť,“ dodáva.
Titulná fotografia: unsplash
