Dvetisíc až tritisíc študentov ročne na Slovensku ukončí vysokoškolské štúdium s podvodnými záverečnými prácami. Organizovane ich pre nich píše dvadsaťdva firiem. Tieto informácie priniesla nadácia Zastavme korupciu v septembri 2021.
Pätnásť percent. To je množstvo ročne promovaných študentov na slovenských vysokých školách, ktorí ukončili štúdium so záverečnými prácami, ktoré nenapísali. Znamená to, že zhruba každý siedmy študent úspešne spromuje vďaka podvodu. Možno ešte horšie však je, že tieto práce často píšu aj zamestnanci vysokých škôl.
„Mystery shopping“ nadácie Zastavme korupciu
Zastavme korupciu v spolupráci s dobrovoľníkmi mapovala slovenský trh so záverečnými prácami. Spolu našli dvadsaťdva firiem, ktoré sa špecializujú na ich vypracovávanie. Výsledky prieskumu ukazujú, že priemerná cena záverečnej práce je asi šesťsto eur. Nadácia vo svojom článku o problematike píše, že spoločnosti umožňujú aj nákup na splátky.
Okrem iného uvádza, že táto praktika je síce neetická, no legálna. Väčšina spoločností deklaruje, že pripravujú iba podklady pre záverečné alebo seminárne práce. Našli sa však aj také, ktoré priamo uvádzajú, že ponúkajú ich kompletné vypracovanie. Iné až po opýtaní priznajú, že študentom okrem podkladov dodajú aj celú záverečnú prácu.
Ako sa študenti dostanú k prácam?
Študent osloví firmu s jeho témou, rozsahom a ďalšími informáciami. Firma následne nadviaže spoluprácu s vhodným autorom. Po záväznej objednávke a zaplatení zálohy študent dostane ukážku. Autor píše prácu postupne, študent teda môže čiastkové výsledky konzultovať so školiteľom, akoby k podvodu nedochádzalo.
Najatý autor ďalej zapracuje poznámky a odporúčania školiteľa. Firmy ponúkajú aj záručnú dobu, rovnako ako ponuku „prídavných služieb“, napríklad prezentácie ku obhajobe práce a podobne.
Práce píšu akademickí pracovníci aj študenti
„K písaniu diplomových prác som sa dostal po škole, keď som nastúpil na miesto odborného asistenta,“ hovorí Ján, ktorý písal záverečné práce študentom. „Nie som na to zvlášť hrdý, no nástupný plat bol vtedy šesťstoštyridsať eur v čistom, chcel som si privyrobiť.“
Ján ich napísal asi desať. Po stretnutí sa s ľuďmi, ktorí nakoniec neboli ochotní zaplatiť, s tým prestal. „Nie je to správne. Obojstranne. Akademickí zamestnanci si takto privyrábajú pre ich nízke platy. Čo sa týka druhej strany, na Slovensku je pretlak vysokých škôl. Polovica z nich funguje ako fabrika na diplomy. Nie je možné, aby študent, ktorý poctivo vyštudoval, mal problém dať svoje vedomosti na papier.“
Prečítajte si aj: Projekt Trendy práce zverejnil výsledky výskumu. Takmer polovica absolventov vysokých škôl nepracuje v obore, ktorý vyštudovali
Jana bola ďalšou osobou, ktorá takéto práce písala. „Oslovili ma ľudia, ktorí vedeli, že píšem, s otázkou, či im nepomôžem. Robila som rôzne práce, semestrálky aj záverečné. Je to biznis. Nemám žiadne výčitky. Ako študentka som si zarobila a to, že si niekto nechal napísať prácu, je jeho morálny problém.“
Martin prevádzkoval portál, ktorý sa týmto biznisom zaoberal. „Prevádzkoval som ho niekedy v rokoch 2011 až 2013. Za dva roky pôsobnosti sme mali niekoľko desiatok klientov. Dá sa ale dostať na oveľa vyššie čísla. Všetko závisí od toho, koľko máte autorov a koľko oblastí viete pokryť. Brali sme minimálne desať eur za normostranu. Cena však mohla byť tiež vyššia. Záležalo na náročnosti témy a dostupnosti materiálov.“
Pýtali sme sa aj na etický pohľad na problematiku. „Nevidím v tom nič neetické. Záverečné práce v niektorých odboroch sa píšu, len aby boli. Nemajú reálny zmysel. Uvedomujú si to aj študenti. Táto služba ponúka alternatívu. Využívali ju dva typy ľudí. Deti bohatých rodičov na dennom štúdiu, pracujúce u rodičov vo firme alebo priamo sponzorované rodičmi, a pracujúci, externí študenti – tí si väčšinou robili školu, len aby ju mali, kvôli zamestnávateľovi alebo lepšiemu platu.“
Tiež dodáva: „Funguje to legálne, mal som otvorenú živnosť v súlade so zákonom, vystavoval som faktúry, platil som odvody a dane. Je to iba poskytovanie služby prípravy podkladov na danú tému. Klient súhlasí, že prácu neposkytne tretej osobe. Ak to nesplní, porušuje vaše autorské práva a on sám sa vystavuje riziku.“
Adam tiež písal záverečné práce na objednávku. Pracoval pre firmu, ktorá ponúkala služby vypracovania materiálov. „Bolo to niekedy počas prvej vlny pandémie. Prišiel som o prácu a hľadal som novú. Na internete som našiel takéto firmy. Jednu z nich som oslovil.“
Spoločnosť, pre ktorú Adam pracoval, mala interný systém objednávok. „Keď si niekto objednal prácu, mohol som si ju rezervovať. Boli tam bakalárske, magisterské práce, ale aj seminárne práce. Túto službu využívali najviac asi právnici. Za jednu normostranu sa platilo asi osem eur. Objednávateľ zaplatil dvanásť eur. Zarobiť sa dalo veľmi jednoducho.“
Nový problém?
Napriek tomu, že analýza od Zastavme korupciu spustila široký verejný diskurz, podvodné písanie prác nie je žiaden nový problém. Denník Pravda naň upozorňoval už v máji 2010. Analytik a politik Miroslav Beblavý vtedy so svojím tímom pripravil analýzu, ktorá je takmer rovnaká od dnešnej.
Uvádza v nej, že pri prieskume na internete narazili asi na dvadsať inzerentov. Ceny sa vtedy pohybovali v rozmedzí od 380 eur pri základných prácach, až do 2 520 eur pri dlhých a zložitých prácach. Rovnako ako dnes, aj vtedy bola táto praktika úplne legálna. Subjekty oficiálne ponúkali iba podklady pre záverečnú alebo seminárnu prácu.
Ani nie o dva roky neskôr vyšla v denníku SME reportáž o rovnakom probléme. SME v tejto oblasti urobilo vlastný výskum. Karol Sudor v reportáži píše o firmách, teda oficiálnych podnikateľských subjektoch, ktoré touto činnosťou produkujú zisk.
Prečítajte si aj: Štúdium v zahraničí: Líši sa kvalita vzdelania od toho nášho?
Denník priniesol aj pohľad jedného zo študentov, ktorý využil takúto možnosť. „Aký zmysel má písať práce, keď ich v škole nečítajú? Je to len povinná jazda. Za dva roky sa nikomu v mojom okolí nestalo, že by mu prácu nevzali. Buď sme tam teda samí géniovia, alebo to učitelia odfajkujú ako splnenú povinnosť. Čas viem využiť aj lepšie,“ povedal vtedy dvadsaťročný Peter pre SME. O tri roky neskôr, v júni 2015, priniesol Denník N podobnú reportáž. Všetko sa opakuje.
Podnikateľské subjekty opäť ponúkajú vypracovanie „podkladov pre záverečné práce“. Znovu hľadajú študentov a pedagógov na ich napísanie. Nechýba ani možnosť platenia služby na splátky. Za celé roky sa postup objednania takejto práce nijako nezmenil.
Postihy pre podvodníkov
Ministerstvo školstva pripravuje zmenu v rámci novely zákona o vysokých školách. Do zákona by mal pribudnúť priestupok o prezentovaní práce ako vlastnej. To by znamenalo, že takáto praktika by bola postihnuteľná zákonom a študent by bol zo štúdia automaticky vylúčený, nezávisle na študijnom poriadku jeho univerzity.
Novela sa týka aj firiem. Tým by hrozili pokuty až do výšky desaťtisíc eur. Táto novela je však problematická. Obsahuje časti, s ktorými vysoké školy nesúhlasia. Jej schválenie, ako aj konečné znenie, je teda otázne.
Titulná fotografia: pexels.com
