Klimatická kríza neovplyvňuje iba prírodu či fyzické zdravie. Hoci duševné zdravie je v spoločnosti stále považované za „tabu” tému, ešte menej sa hovorí o klimatickej úzkosti. Ako klimatická kríza ovplyvňuje psychiku ľudí a ako pomôcť ľuďom, porozprávala Patrícia Gajdošociová z iniciatívy Psychológia za klímu.
Klimatická kríza sa postupne dostáva do popredia a v spoločnosti sa zvyšuje aj počet diskusií. Aj napriek tomu sa takmer vôbec nehovorí o jej možných dopadoch na psychické zdravie u ľudí. Klimatická úzkosť je problém, ktorému sa takmer vôbec nevenuje pozornosť.
Vplyv na duševné zdravie
Každá kríza vplýva na rôzne oblasti ľudského života. Klimatická kríza vo veľkom ovplyvňuje život ľudí nielen po materiálnej a fyzickej stránke, ale aj po psychickej. Jej vplyv súvisí najmä s obavami z budúcnosti, neistotou, pocitom bezmocnosti či pocitom viny.
„Človek musí spracovať veľa negatívnych emócií a myšlienok. Je to veľká záťaž na psychiku, ktorá môže vyústiť až do nepríjemných stavov, ako je napríklad klimatická úzkosť,” hovorí Patrícia Gajdošociová, ktorá je súčasťou projektu Psychológia za klímu.
Klimatická úzkosť sa prejavuje nepríjemnými pocitmi, ako napríklad hnev, strach či smútok. Môžu vyústiť aj do problémov so spánkom, nadmernej plačlivosti alebo až tlakov na hrudi. „Zaťažujúce sú aj vtieravé myšlienky, ktoré sa týkajú obáv z budúcnosti. Klimatická úzkosť môže ľudí aj paralyzovať a priviesť do stavu, kedy nie sú schopní konať a zažívajú pocit bezmocnosti,” hovorí Gajdošociová.
Štatistík nie je veľa
To, že klimatická úzkosť je stále v úzadí, dokazuje aj fakt, že výskumov na túto tému je až žalostne málo. Štatistiky sa preto môžu čerpať iba z čiastkových zistení rôznych agentúr alebo Eurobarometru. Prieskum si dala robiť aj Kancelária prezidentky Slovenskej republiky. Výskum viedla agentúra Median.
Ukázalo sa, že až 42 percent Slovákov vo veku 16 až 25 rokov má obavy z dopadov klimatickej krízy. Výskumom sa tiež zistilo, že 73 percent respondentov si myslí, že ľudstvo v ochrane planéty zlyhalo.
Pomoc je dôležitá
Pri klimatickej úzkosti je dôležité nepotláčať negatívne emócie, ktoré súvisia s klimatickou krízou. Každý človek zažil záťažové situácie a vďaka tej skúsenosti vie, čo mu vtedy najviac pomohlo. „Dôležité je snažiť sa získať aj sociálnu podporu, neuzatvárať sa so svojimi pocitmi do seba, ale nájsť skupinu ľudí, s ktorými o nich môžeme hovoriť. To je napríklad možné aj prostredníctvom aktivizmu a pripojenia sa k nejakej skupine, kde nájdeme ľudí, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou prežívajú to isté, čo my,” opisuje Patrícia Gajdošociová. Zároveň dodáva, že ak človek nadobudne pocit, že potrebuje odbornú pomoc, nemal by to odkladať.
Prečítajte si aj: Klimatická núdza: Prispôsobovanie sa prírodným zmenám nevydrží dlho
Určité terapeutické smery hovoria, že naše pocity neovplyvňujú naše konanie, ale naopak, naše konanie ovplyvňuje pocity. „Preto musíme naše pocity prijímať, nesnažiť sa ich riadiť, ale snažiť sa ich zmeniť skrz naše konanie. Možnosťou je využiť anonymné online poradenstvo, napríklad IPčko, kde si s vyškolenými psychológmi môžete zadarmo písať na akúkoľvek tému, ktorá vás trápi,” hovorí Gajdošociová.
Klimatická úzkosť versus úzkosť
Medzi klimatickou úzkosťou a ,,klasickou” úzkosťou existuje rozdiel. Na klimatickú úzkosť sa totiž nepozeráme ako na poruchu či chorobu. „Nie je patologická a neexistuje žiadna špecifická diagnóza klimatickej úzkosti,” vysvetľuje Patrícia Gajdošociová. Samozrejme, klimatická kríza nemusí vytvárať len klimatickú úzkosť.
Stretnúť sa môžeme s viacerými emóciami, ktoré súvisia s klimatickou zmenou. Príkladom je „solastalgia”, čo je označenie pre nostalgiu alebo smútok za prírodným miestom, ktoré pre nás bolo v minulosti výnimočné. Časom však môžeme sledovať jeho zmeny a ničenie, ktoré na ňom zanechal buď človek alebo zmena klímy.
„Psychické zdravie taktiež trpí pri extrémnych javoch počasia a prírodných katastrofách, ako sú napríklad aj u nás sa vyskytujúce záplavy, tornáda alebo požiare,” opisuje Gajdošociová. Ľudia, ktorí spomínané katastrofy zažijú na vlastnej koži, často trpia posttraumatickou stresovou poruchou.
Na vine sú predsudky
O klimatickej úzkosti sa nevedie veľa debát. Príčinou môže byť fakt, že v spoločnosti sú stále isté predsudky v súvislosti s témou duševného zdravia. Dôvodom však môže byť aj skepticizmus, ktorý v spoločnosti môže prevládať.
Prečítajte si aj: Spoločnosť SlovFork dovážajúca ekologické príbory: Je to odpad z dreva, klčovanie lesov sa s tým nespája
Problémom môže byť aj to, že na Slovensku prejavy klimatickej zmeny až tak nepociťujeme a je to skôr problém budúcnosti. „Mnoho ľudí napríklad verí, že tieto problémy sa budú výhradne týkať len budúcich generácií a sú presvedčení, že klimatická kríza zasiahne iné časti sveta, ako tie, kde sami žijú,” hovorí Gajdošociová.
Aj napriek varovaniam vedcov o dopadoch klimatickej krízy sa spoločnosť zaoberá prítomnosťou a vecami, ktoré sú aktuálne horúce. „Problémom je niekedy aj spôsob komunikácie týchto tém vedcami a v médiách, ale aj to, že niektorí ľudia nedôverujú vede,” uzatvára Patrícia Gajdošociová.
Titulná fotografia: unsplash.com
