Prechod z Agroinštitútu na Cabajskú 10. Zo špičky nitrianskych internátov na ten, z ktorého utekáme.
.
Život ako z rozprávky. Tak by sa dalo nazvať bývanie na internáte, medzi nami študentmi, na Agráči. Výťah až na 8. poschodie, reštaurácia a bufet s fornetami priamo na hoteli. Okrem toho posilňovňa, kaderníčka, kozmetička a do školy vychádzkovou chôdzou 10 minút. University parties a ples doslova na skok na výstavisku. Popravde, málokto má také šťastie a väčšina ubytovacích domovov bojuje s horšími podmienkami. No keďže ako študenti nemáme veľmi na výber, väčšina sa uspokojí s tým, že má kde skloniť hlavu.
Požiar
Začiatkom februára šokovala študentov ubytovaných v Agroinštitúte správa, že sa majú v priebehu pár dní vysťahovať. Víkend pred začiatkom letného semestra táto informácia skutočne nebola to pravé orechové. Ako sme sa neskôr dozvedeli, príčinou bol požiar. „Vyhorela elektrická rozvodňa, zadymilo celý hotel a najhoršie na tom boli stredné izby,” potvrdili nám na recepcii hotela. Tento výpadok spôsobil, že študentov na pár týždňov premiestnili do iných ubytovní. Niektorí sa dostali na Hotel Zobor, iných presťahovali na internát Zobor, ŠD Nitra a, v neposlednom rade, aj na Cabajskú. Našli sa aj študenti, ktorí pred posledným menovaným uprednostnili dochádzanie z miesta bydliska.
Skok do reality
Netreba byť prehnane náročný, na Cabajskej 10 má život tiež svoje čaro. Jedna z tých spoločenskejších ubytovní ponúka spoločné sprchy, záchody a večierku o polnoci. Avšak každá minca má dve strany. Na Agráči nikdy nezažijete taký život, ako na Cabajskej. Chodbovice, žúrky, spoločné čakanie o piatej ráno na vrátnika, kolektívne sledovanie futbalu či Šeherezády. „Na Cabaji to žije dňom i nocou, no privilégiá Agroinštitútu sa nedajú prehliadať,” povedala študentka Agneša Sleziaková. S večierkou to „vyhrali” študenti na Cabajskej 6, kde sa vrátnica zatvára o desiatej večer.
Ako sa hovorí, človek si zvykne na všetko. Jednoznačne je však ťažšia adaptácia z lepšieho na horšie. No v prípade, kedy je študentov viac ako ubytovacích miest, ostáva len prispôsobiť sa.
autorka článku a fotografií: Veronika Mráziková
