Spevák kapely Heľenine oči: „My sami sme veselá príhoda“

Sú z Prešova. Ich Mariannu či Jahody pozná celé Slovensko. Od speed punku a death metalu prešli k eskimo folk punku. Na Oktoberfeste UKF zahrali aj z nedávno vydaného, v poradí tretieho albumu Mimozemšťanie. O Heľeniných očiach sme sa porozprávali so spevákom kapely Lynchom.

Spevák kapely Heľenine oči Lynch
Spevák kapely Heľenine oči Lynch

Prečo Heľenine oči?

Na tomto názve je krásne hlavne to, že keď ho niekto začuje, už si ho nezamení s ničím iným. Nemôže sa stať, aby si nás niekto prvýkrát vypočul a potom sa spýtal, ako sme sa volali. Žiadne anglické názvy. Heľenine oči je taká „hlúposť“, že si to každý zapamätá hneď na prvý raz.

Majú Heľenine oči svoje vzory?

Nehovoril by som o vzoroch, lebo hudba je veľmi široká a každý z nás počúva niečo iné. Od folku až po Cannibal Corpse, keď to mám zhodnotiť. A tam niekde v strede sa my, chlapci z kapely, stretávame a niečo z toho „vypľúvame“. Takže si nemyslím, žeby niekto z kapely mal taký ten seriózny vzor.

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Stačí otvoriť oči a pozrieť sa okolo seba. Na Slovensku sa deje toľko všelijakých katastrofálnych a „šiši“ vecí (smiech). Stačí to sledovať. Taktiež čerpať z vlastných a iných skúseností a dať to vonku.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

To by sme si museli sadnúť za stôl a vydebatovať. Ale istý medzník Heľeniných očí bol, keď naše pesničky začali hrávať v jukeboxoch v baroch na východnom Slovensku.

Na ktoré piesne ste najviac hrdí?

Stále na tú poslednú. Momentálne sme hrdí na dvadsať piesní, ktoré sú na našom novom albume. Keď vyrobíme o mesiac nejakú novú pieseň, budeme hrdí na ňu. Ale len chvíľu! Po chvíli prestávame byť spokojní, a tak musíme vyrábať novú, aby sme sa znova uspokojili.

Čo by ste chceli dosiahnuť počas svojej kariéry?

Vzhľadom na to, že nikto z nás nemá veľké očakávania, sme už dosiahli všetko, ba aj čo sme nechceli. Nás teší, že prídeme na akciu, kde je veľmi veľa ľudí a kde vidíme kopec usmiatych tvárí pod pódiom.

Skupina Heľenine oči
Skupina Heľenine oči

S nejakými očakávaniami ste do toho museli ísť.

Áno, že bude zábava. A tá dlhodobo je, takže všetko je fajn.

Aké boli vaše začiatky?

Prvé tri roky sme hrávali iba v jednej prešovskej krčme pre známych a kamošov, až potom sa to nejako rozťahalo hore dole. Robili sme rôzne hlúposti, ako sa na správnu, vtedy ešte punkovo-death metalovú kapelu patrilo. Napríklad, ľudia prišli na koncert, pustili sme im plejbek, kamošov sme poslali „hrať“ na stage, zatiaľ čo my sme opití tancovali pod pódiom. Boli to veľmi zaujímavé punkové začiatky.

Aké publikum máte najradšej?

Také, ktoré niečo odovzdáva pri našej hudbe, ukazuje, že ich to baví a je im úplne jedno, kde sú. Už nie je cítiť rozdiel ako na začiatku, keď sme hrali na východe a neskoršie na západnom či strednom Slovensku. Teraz je to vyrovnané, všade sú usmiati, vytešení ľudia.

Nejaká vtipná príhoda, ktorá vás stretla na potulkách Slovenskom?

Väčšinou sú to neslušné veci, ktoré sa nehodia na akademickú pôdu (smiech). My sami sme veselá príhoda.

Odkiaľ ste prišli k vašim prezývkam (Lynch, Skippy, Bizón, Alfo…)?

Každý z nás dostal svoju prezývku mimo kapely. Ja som svoju dostal, keď som bol ešte na strednej škole a robil som historický šerm, tam to nejako vzniklo, ani neviem prečo. Priznám sa, neviem odkiaľ dostali chlapci prezývky, ale keď sme ich brali do kapely, zistili sme, že Alfo mal ešte druhú prezývku, a to rezeň. Ale to sa neujalo. Takže ide o to, čo nám sadne a či tú a tú prezývku budeme používať. Toho najmladšieho začíname volať kačka, ani neviem kvôli čomu (smiech).

Napĺňa vás práca v kapele?

Neviem, či sa dá povedať, žeby šlo o prácu, lebo hneď, ako by to začala byť práca, asi by nás to až tak nebavilo.

Venujete sa popri hraní aj nejakej inej práci?

Nikto z nás nemá konkrétnu prácu, ale to neznamená, že hranie musíme brať ako prácu.

Prečo eskimo folk punk?

Veľmi jednoducho. Ľudia veľmi radi škatuľkujú. Na Slovensku je zvykom všetko strkať do nejakých košíčkov. Ja sám neviem, čo hráme, preto sme si vymysleli vlastný košíček, pre tých, ktorí ho potrebujú. Eskimo preto, lebo asi nikto bežne v Európe nevie, akú hudbu hrajú eskimáci.

Spolupracovali ste s niekým na čerstvom albume Mimozemšťanie?

Jasné, s dvadsiatimi ľuďmi. Sú to veľmi šikovní hudobníci, zväčša Košičania a Prešovčania. Je jedno, či sú starí, či mladí. Ide o šikovných ľudí hrajúcich na husle, gajdy, klarinet, cimbal. Všetci sú naši známi, nejde o „nájomných hudobníkov“. Spolupracovali s nami zadarmo a zo vzájomnej hudobníckej lásky. Hudobnícka komunita v Prešove je veľmi silná, rivalita tam neexistuje.

autori: Michaela Barnová, Matúš Veselý
foto: autorka, hel.sk

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.