Nitrianka Erika Mészáros, momentálne študentka Trnavskej univerzity odboru animácia výtvarného umenia, sa môže pochváliť skutočne inovatívnymi a originálnymi nápadmi. Kolektívna výstava Vec: Verejné, ktorej otvorenie sa uskutočnilo minulý týždeň v trnavskom Artklube, okrem diel iných autoriek obsahovala aj prezentáciu najnovšieho Erikinho projektu Bez papiera. Je celkom isté, že podobný umelecký produkt ešte nikdy neuzrel svetlo sveta. A to doslova.
Erikina práca Bez papiera sa zaraďuje do témy site specific art, čo znamená umenie daného miesta. Dielo je teda vytvorené pre jedno konkrétne miesto a ak by sa presunulo, stratí svoj charakter. „V mojej práci Bez papiera som sa zaoberala skrášľovaním Trnavy,“ tvrdí o svojom projekte Erika. Skrášľovanie Trnavy však neponíma v klasickom zmysle slova, ako si každý predstaví. Nevysádzala kvetinky, nevystavovala farebné dúhové obrazy ani nemaľovala grafity do podchodov či pod mosty. Celkom naopak. „Moja tvorba sa dosť točí okolo fekálií. A hovno samotné považujem za to najestetickejšie, čo človek dokáže vyprodukovať. Skrášlenie Trnavy som teda poňala v takom zmysle, že sa chystám na rôznych miestach vylúčiť tento produkt estetična.“ Erikin projekt Bez papiera totiž ešte zďaleka neskončil. Možno ho nazvať jej „celoživotnou“ prácou. Prvé miesto, ktoré sa Erika rozhodla skrášliť svojím jedinečným spôsobom, bol okraj jedného z trnavských sídlisk. „Bývala som tam asi tri roky. Nemala som to tam rada a prišlo mi to ideálne, pretože z tohto konkrétneho miesta môžete vidieť celé trnavské sídlisko.“ Vhodných adeptov na skrášlenie si teda Erika vyberá na základe sympatií, respektíve nesympatií.
Ak si ľudia kupujú štvorlístky, prečo by si nekúpili aj hovno?
K celému nápadu ju priviedlo jej štúdium na trnavskej univerzite a inšpirovala sa aj tvorbou Paula McCarthyho a avantgardného umelca Piera Manzoniho, ktorý zabalil ľudské exkrementy do konzervy. „Moja hovnová etuda má dlhé korene. V druhom ročníku sme mali predmet vývinová psychológia, ktorý bol veľmi náročný, a tak som premýšľala, ako nájsť šťastie, aby sa mi daný predmet podarilo absolvovať. Vravela som si, že ľudia si kupujú štvorlístky a vraj ak človek stúpi do hovna, tiež má šťastie. Tak som začala hľadať hovná a stúpať do nich. A to ma zase priviedlo k myšlienke, že ak si ľudia kupujú štvorlístky, prečo by si nekúpili aj hovno?“
Na výstave Vec: Verejné, ktorá vznikla v rámci predmetu plastické a priestorové médiá pod vedením Michala Moravčíka, mohli návštevníci exkluzívne po prvýkrát uzrieť video, v ktorom Erika na trnavskom sídlisku vylučuje svoj produkt estetična. Reakcie boli vďaka mladému otvorenému publiku priaznivé a vyjadrenie k tomuto aj k ostatným vystaveným dielam poskytol i samotný vyučujúci Michal Moravčík: „Myslím, že niektoré projekty sú tu fakt dobré. Takisto aj ten Erikin projekt. Je dôležité, že si študenti zistili svoje limity, možnosti. Často prišli s niečím, kedy chceli riešiť nejaký verejný aktivizmus, chceli sa dostať do ulíc. A hneď ako sa do niečoho pustíte, začnete to robiť, tak zistíte nejakú svoju hranicu, pokiaľ viem ísť. Erikine dielo malo tiež rôzne podoby. Myslím, že je dobré si to v tomto veku otestovať a nejako si tak nájsť svoju parketu.“
Kolektívna výstava študentiek 3. ročníka Trnavskej univerzity bude trvať do 4. marca a okrem témy site specific art sa venuje aj téme solidarita. Ak vás však skôr zaujíma, ako bude pokračovať skrášľovanie Trnavy, tak si buďte istí, že Erika ešte neskončila. „Chcem môj produkt šťastia vylúčiť na všetkých miestach, ktoré mi nie sú sympatické.“ Je teda celkom možné, že Erika a jej unikátne skrášľovacie techniky raz dorazia aj do Nitry. Veď aj ju by sa zišlo kde-tu… prikrášliť.
autorka: Lenka Miškolciová
foto: autorka
Možno by úplne stačilo, keby táto “umelkyňa” vysadila Absinth alebo sa pustila do užitočnejšieho plytvania vzduchom. Aj “parketár” Moravčík… Nájdite si verejný aktivizmus v pomoci blížnemu.
Hovorí sa, že niekto nevidí stromy od lesa – tak ja nevidím hovno, lebo najväčšie hovno je kompozícia diela tejto filozofky moderného umenia.
A prirovnávať samu seba k tým zaslúžilím a vyslúžilím umelcom – to je moc veľa sebadôvery. To sú ľudia, ktorí aspoň raz za čas spravia niečo kvalitné a aj z hovna bič upletú (očividne) či spravia sochu Santu s hovnom na tácke a podobné hlúposti, ale… ALE….robia to kvalitne (aspoň kus umenia), niečo už dokázali, poznajú základy, ibaže im uletel dekel z konzumácie Absintu, tvrdých a mäkkých drog, kým tento nezmysel je len dôkaz sebastrednosti a obhajoba lacných postupov a nulovej snahy kvetnatými rečami o umení.
Tú fotku nech si vytetuje na čelo a nepotrebuje projektor.
A snáď som aj myšlienku objavil, že čo sa ľuďom nepáči, na to serú, ako keby to niečomu pomohlo a to je asi to “skrášľovanie hovnom”, ale ak toto je umenie, filozofia, či aktivizmus, tak nech zostanem radšej kultúrnym hulvátom.