Dielo Oni alebo lákavá zvrátenosť len pre silné povahy – to je nová kniha Marka E. Pochu

Mark E. Pocha oni

Pokiaľ ste už čítali nejaké knihy od autora Marka E. Pochu, potom viete, že si zvyčajne udržiava určitý štandard morbídnosti, ktorý je pre jeho tvorbu typickým prvkom. Dielo Oni tento štandrad rozhodne potvrdzuje.

Autor sa od Krajiny kanibalov posunul už na úplne inú úroveň zvráteností a kniha Oni nie je nič pre slabé žalúdky, pričom dej príbehu je zasadený medzi Slovensko a Česko. To z neho robí československý horor. Kniha je zatiaľ dostupná iba v českom jazyku.

Hneď po tom, čo dostanete do rúk tento príbeh, vašej pozornosti rozhodne neunikne varovanie, že čo sa chystáte čítať, je iba pre silné žalúdky a od osemnásť rokov.

A hoci by sa vám mohlo zdať varovanie zbytočné, dokonca by ste ho mohli považovať za prvok dramatizácie, potom vedzte – netreba ho brať na ľahkú váhu. Tento príbeh skutočne nie je pre slabšie povahy, ale len pre „gurmánov“ v odbore nechutných hračiek prírody a kreatúr v ľudskej podobe.

Prečítajte si aj: Jan Palach či Černobyl – poznáte tieto seriály podľa skutočných udalostí?

V úvodných kapitolách sa hneď zoznámite s aktérmi, či presnejšie povedané, s budúcimi obeťami, lebo nikto z nich nezostane bez ujmy. Máme tu skupinku bielych golierov z rimavskosobotskej banky, partičku podivínov frčiacich na drogách a otca s dcérou s nie zrovna štandardným vzťahom.

Tí sa za nepredvídateľných okolností ocitnú na rovnakom mieste. Najskôr sa všetko zdá nevinné. Iba výlet do lesa neďaleko Českých Budějovíc, ktorý ale ukrýva svoje hrozivé tajomstvá.

Dielo Oni od autora Marka E. Pochu. (foto: Nina Ušiaková)

Ako predchádzajúce Markove knihy, aj teraz sa všetko rozbiehalo postupne. Príbeh niekde kúsok za polovicou dosiahol klimax, od ktorého už ďalej smeroval iba ku krvavému koncu.

Dostal sa až k vyvrhnutým črevám, znetvoreným telám a ukončeniu ľudských životov z tých najhorších nočných môr. Čiastočne čitateľ môže sledovať cestu pomsty padajúcej až na príliš úrodnú pôdu nie až tak nevinnej pubertiačky Trish, pričom práve ňou sa kruh uzavrie pri východe slnka.

Čo ale bolo iné než predchádzajúce diela? Mark sa dostal na úplne nový level nechutností. Ten tentokrát nenarážal na skúšanie odvahy čitateľa, koľko vlastne vydrží prostredníctvom hnusne krásnych detailov z vrážd jednotlivých obetí.

Aplikoval aj vysoko neštandardné sexuálne úchylky u jednotlivých postáv. Zrovna pre tento aspekt je kniha vhodná iba pre silné povahy, pretože nie každý znesie čítať o inceste, vzrušujúcej záľube v rôznych fyzických defektoch a podobne. A v tomto momente si uvedomíte, že varovanie na zadnej strane obálky nie je iba prázdnou frázou, naopak, je príliš skutočné.

Mark E. Pocha 2
Dielo Oni od autora Marka E. Pochu na pulte kníhkupectva. (foto: Nina Ušiaková)

Mark opäť nesklamal. Aj tentokrát servíroval typické šialenosti svojej spisovateľskej mysle, ktoré boli ozvláštnené rôznymi originálnymi prvkami literárnych trópov. Nechýbali napojenia na ostatnú modernú, nielen hororovú, populárnu kultúru.

Fanúšikovia tvrdej hudby tu napríklad v kombinézach vraždených indivíduí, čo mohli a nemuseli prísť z iného sveta – to vie iba Bella, ktorej zvedavosť nedovolila nenakuknúť pod masku mŕtveho útočníka s králičou maskou – mali možnosť spoznať inšpiráciu kultovou americkou kapelou Slipknot.

Prečítajte si aj: Výstava v Divadle Andreja Bagara ukázala smrť stoviek civilistov počas vojny

Oni vám prejdú hlavou ako projektil a nechajú vás šokovaných, pobúrených, znechutených… teda, pokiaľ nie ste fanúšikmi hororov. Ak áno, v takom prípade vás zanechajú vrcholne spokojných.

Dokonca, správni znalci určite odhalia autorovu narážku na odraz doby, v ktorej žijeme, delíme sa na rôzne spoločenské triedy. V tomto scenári najvyššiu triedu predstavovali bankoví úradníci, zatiaľ čo najnižšou boli traja feťáci Rotten, Kubo a Kitty.

Avšak, keď príde smrť, sme si všetci rovní. Navyše je tu ukrytý ďalší aspekt, že každý z nás má svojich démonov. Len tí škrobenejší z nás ich musia ukrývať lepšie, aby náhodou neuškodili svojej povesti, aj keď zostáva faktom, že práve oni ich mávajú najhorších a keď ich dobehnú, potom padajú najnižšie.

Koniec koncov, nemáme každý nejakých takých, ktorí nás raz dobehnú a zničia, pokiaľ im nedokážeme čeliť?

Titulná fotografia: Nina Ušiaková

Zdieľajte článok

Komentáre: