Z lietadla jej skočil do záhrady, po SNP sa vrátil a vzal si ju

Ladislav Beňo stihol byť počas svojho života učiteľom, partizánskym veliteľom v SNP, dôstojníkom, spisovateľom aj vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry. Za svoje zásluhy počas oslobodzovania Československa bol niekoľkokrát vyznamenaný. Pri príležitosti osláv 76. výročia Slovenského národného povstania si na Beňa zaspomínala jeho neter Gizela Mydlárová.

Beňo sa narodil v Prestavlkoch. Mal 21 rokov, keď ho povolali. Aký mal život ešte pred vojnou?

Vyrastal v chudobnej roľníckej rodine. Mal šesť súrodencov, no prvorodení bratia umreli. V mladosti stratil otca aj matku, preto sa oňho starala jeho najstaršia sestra, moja mama.

Ladislava najprv poslali do kňazského seminára v Šaštíne tak, ako si priala jeho matka. Po čase ho odtiaľ vyhodili, pretože mu dievčatá písali lístočky, čo bolo nemysliteľné. Ujo bol veľký fešák, vysoký, blonďavý, s modrými očami. Človek sa ani nemohol čudovať, že oňho mali dievčatá taký záujem. Nakoniec odišiel študovať na gymnázium do Banskej Štiavnice, kde aj zmaturoval.

Za školu vtedy platili okrem peňazí aj základnými potravinami – maslom, chlebom, soľou. Jeho sestra si viac nemohla dovoliť prispievať mu na štúdium. Preto začal vyučovať na ľudovej škole v Hornej Vsi.

Prečítajte si aj: Havel na hrade alebo pád komunizmu očami zúčastnených-pamätníkov-zasvätených

Z učiteľa partizánom

Na Hornej Vsi vydržal rok, prebiehala druhá svetová vojna a on musel narukovať. Do svojho denníka napísal: „Od 20. júna 1944 som v poli a knihu mladosti tu zatváram.“. Ako vnímal vojenskú službu?

Vnímal ju ako tvrdú súčasť jeho života, na druhej strane na ňu bol hrdý. Spolu s generálom Ludvíkom Svobodom a jeho oddielom odišli na východný front, kde pomáhal civilnému obyvateľstvu. Jeho návrat na Slovensko je dosť romantický. Totižto lietadlami ich zhadzovali v okolí Tatier a ujo pristál padákom v záhrade dievčaťa, ktoré sa volalo Gizka. Veľmi sa mu zapáčila a sľúbil jej, že sa po ňu vráti. Vtedy ani netušil, že to je jeho budúca manželka. Svoj sľub dodržal, vrátil sa a zobrali sa. To bola preňho krásna spomienka.

Ladislav po návrate pomáhal s organizovaním SNP. Stal sa veliteľom 1. čaty, po smrti náčelníka nastúpil na jeho pozíciu. S týmto oddielom bojoval skoro na všetkých akciách. Neskôr ho pridelili na veliteľstvo ukrajinského frontu a k 1. česko-slovenskému armádnemu zboru.

Pri útoku na Podbanské padol náčelník štábu Vysoké Tatry Ján Závadský z Važca. Po ňom prevzal funkciu Beňo. Zdroj: osobný archív Gizely Mydlárovej

V roku 1944 začal veliť partizánskemu oddielu Vysoké Tatry. Boli to preňho náročné časy. Boli obdobia, kedy nemali čo jesť, a preto si vojaci varili opasky či zohrievali sneh v konzervách, v ktorých ostali kúsočky jedla. Také chvíle boli najmä počas blokád alebo obsadených dedín. Rozprával o partizánoch krčiacich sa pri guľometoch, o vyčerpaných bojovníkoch, ktorím na povzbudenie kričal verše z jeho básni.

Najsmutnejšie mu bolo za množstvom výborných ľudí, kamarátov, ktorí v boji umreli. Podľa viacerých pomenovali aj niektoré tatranské chaty. Vravieval však, že aj keď to bolo ťažké obdobie, ľudí zblížilo a spoločne písali najkrajšie stránky histórie. V SNP bojovali otcovia, synovia aj matky s dcérami za našu slobodu. Teraz si nevieme predstaviť, aké to bolo. Musíme byť vďační.

Prečítajte si aj: Tridsať rokov od Nežnej, tridsať rokov slobody. Niektorí mladí na ňu už názor nemajú, iní ju poznajú od rodičov

Brodili sa ľadovým potokom

Musel vám rozprávať veľa vojnových príhod. Ktorá vám v pamäti najviac utkvela?

Raz sme boli pri jednom potoku a ujo nám začal rozprávať príbeh. Spomínal, ako museli cez ten potok utekať, aby ich psy Nemcov nevyňuchali. Utekali po ľadovej vode naozaj veľmi dlho a boli celí mokrí a premrznutí. Niektorí z nich kvôli omrzlinám dostali reumu. Bolo to pre mňa veľmi ťažké počúvať. Veď on bol mladý chlapec, mal len niečo cez 20 rokov a musel takéto veci zažívať. My sme šli k potoku na pokojnú prechádzku, jemu ten potok zachránil život.

Po skončení SNP zostal vo viacerých funkciách. Zúčastnil sa aj boja proti benderovcom.

Áno, po vojne ešte bojovali proti benderovcom. To boli ľudia prevažne z Ukrajiny, ktorí rabovali, ničili, pomáhali Nemcom za peniaze. Velil rote, ktorej sa podarilo zlikvidovať benderovskú skupinu pri Livovskej Hute.

Beňo svoju manželku spoznal tak, že jej dopadol do záhrady. Zdroj: osobný archív Gizely Mydlárovej

Už v mladosti si teda prešiel ťažkou životnou skúškou. V čom preňho spočívalo hrdinstvo?

Myslím, že v prekonaní predstáv iných. Vždy bol odvážny a nikdy sa nechcel poddať.

Skočil do záhrady budúcej manželke

Spomínali ste, že sa nakoniec vrátil po dievča zo záhrady a vzali sa. Vtedy sa vrátil aj naspäť k učeniu?

S jeho Gizkou sa zobrali a začal učiť vo Vikartovciach pri Poprade. Ona bola tiež učiteľka. Mali veľké hospodárstvo, nachádzala sa tam drevená škola a obrovská záhrada s chlievmi pre zvieratá. To, čo si vypestovali a čo mali, to rozdávali chudobnejším ľuďom. Vikartovčania ich mali veľmi radi. Pamätám si, že mnoho z tých ľudí, ich deti a vnúčence, prišli na jeho pohreb, a to v obci ujo s tetou dávno nebývali, tak si ich zapamätali.

Neskôr sa presťahovali do Bratislavy. Nemohli mať vlastné deti. Rozmýšľali nad adopciou, aj mňa si chceli vziať, ale rodičia ma nedali. Nakoniec si neadoptovali žiadne. Vynahrádzali si to aspoň tým, že teta Gizka robila v škôlke.

Prečítajte si aj: Tyrania jednej matky i nástup fašizmu. Dom Bernardy Alby v DAB prináša viac ako jeden príbeh

Padlých si uctil básňami

Beňo je známy využívaním vojnových a historických motívov vo svojich dielach. Kedy sa uňho prejavila reálna túžba písať?

Ladislav si robil množstvo poznámok počas SNP, vďaka čomu nemal núdzu o námety. V tom období vzniklo aj veľa básní. Písal ich napríklad pre kamarátov, ktorí padli v boji. Tak si uctil ich pamiatku.

Chcel jeho spomienky priniesť aj verejnosti, preto začal písať historické knihy. Pravdaže, písal aj romány, no mal potrebu pripomínať a prepájať vojnové aj povojnové obdobie s jeho súčastnosťou. Považoval za dôležité objektívne opísať roky, ktoré tak silno ovplyvnili ľudí a priniesli im slobodu.

Hovoril, že história je matkou múdrosti, no len vtedy, keď je vnímaná a prežívaná pravdivo.

Príslušníci partizánskeho oddielu Vysoké Tatry na 54. výročí osláv SNP. Sprava Štefan Kukliš zastupuje otca, PhDr. Ladislav Beňo, náčelník štábu partizánskeho oddielu, rozviedčik Daniel Vrbičav a Vladimír Majer a Rudolf Maľata z partizánskej obce Liptovská Kokava.
Foto: Osobný archív Gizely Mydlárovej

Ladislav Beňo zomrel 29. januára 2009 vo veku nedožitých 88 rokov. Pôsobil v armáde, v školstve, na ministerstve kultúry a vo federálnom Zväze českých a slovenských spisovateľov. Je autorom množstva románov, napríklad Nebezpečná zóna (1972), Rozviedčik dvoch frontov (1975), Sokyňa (1991) či zbeletrizovanej kroniky partizánskeho oddielu Vysoké Tatry Salvy pod Končiarmi (1965). Prispieval do učebníc i školských filmov.

Do vojenskej služby nastúpil v roku 1942, krátko na to ho odviedli na východný front. Po dvoch rokoch sa vrátil na Slovensko, kde spoluorganizoval Slovenské národné povstanie. Zo začiatku velil 1. čate. Neskôr sa stal veliteľom partizánskej roty oddiel Vysoké Tatry a náčelníkom štábu partizánskeho oddielu.

Za svoju bojovú činnosť v SNP bol niekoľkokrát vyznamenaný vysokými československými a sovietskymi radmi a medailami. Ako posledný mu bol udelený Odznak Vojnový veterán v roku 2005.

Titulná fotografia: osobný archív Gizely Mydlárovej

Zdieľajte článok

Komentáre: