Slovenská kapela Korben Dallas získava na slovenskej hudobnej scéne čoraz väčšiu pozornosť. Výnimočná je okrem iného aj svojou širokou škálou fanúšikov. Na koncertoch je pod pódiom možné zbadať rodiny s deťmi, tínedžerov, ale aj starších ľudí.
Svojou tvorbou prekračujú hranice nezávislej scény a sú známi svojou uvoľnenou a príjemnou atmosférou na koncertoch. Z týždňovej karantény sa však časom stali mesiace celosvetového boja s pandémiou. Ako ani v dobe zákazov zhromažďovania sa nestrácajú motiváciu vo svojej tvorbe pokračovať v rozhovore opísal basgitarista Lukáš Fila.
Prečítajte si aj: Spevák a’cappella: Chcem dúfať, že ľudia budú po tomto všetkom na koncerty chodiť radšej
Majú vaše texty veľa skrytých významov, alebo jednoducho píšete na rovinu?
Texty píšeme v skupine až traja a môžem odpovedať iba za seba – väčšina mojich textov je myslená takmer úplne doslovne. Keď sa v Zlatom jeleňovi spieva, že „zlatý jeleň kráča, stáča hlavu mojím smerom“, tak je to preto, lebo svokra má v kuchyni kachličku, na ktorej je zlatý jeleň, ktorý kráča a vždy keď som tam, stáča hlavu mojim smerom. A aj po rokoch by som chcel byť lepší otec, aj keď už som sa dosť zmieril so svojimi rodičovskými limitmi. Mohli by sme takto ísť ďalej, ale nerád by som kazil zážitok ľuďom, ktorí v tých textoch našli niečo iné a niečo viac. Kto tam koľko významov počuje, toľko ich tam má. Kto som ja, aby som hovoril, koľko ich tam má byť?
Upravuje sa niekedy vaša tvorba do rádií, alebo kvôli komerčným veciam svoju „prirodzenú“ hudbu nemeníte?
Pravidelne nás hrávajú najmä dve rádiá – Rádio_FM a Lumen. To je kombinácia, ktorej sami nerozumieme, a aj keby sme chceli pesničky upravovať pre ich účely, vôbec netušíme, ako by sme to robili. Čím viac by sme sa pohli jedným smerom, tým viac by sme sa vzďaľovali druhému. Párkrát sme už robili hudbu na konkrétne zadanie – vianočnú pesničku pre FM, hudbu do seriálu, pesničku na kompiláciu Hexu či Davida Kollera. Vtedy sme sa, samozrejme, snažili trafiť do zadania. Inak sme nikdy žiadne úpravy nerobili, iba v prípade pesničky Závidím ti nám Eddie Stevens spravil aj kratšiu, rádiovú verziu.
Je pre vás hudba popri práci a rodinnom živote stále bezpečným miestom, kde si oddýchnete? Nie ste pod tlakom, že o vás vie stále viac ľudí?
V poslednom období sme sa vrátili tam, kde takmer každá kapela začína – hráme si len jeden pre druhého. Ani to nie je zďaleka bezpečné miesto, kritika z vlastných radov tiež nie je maličkosť. Ale celkovo sa aspoň pre mňa hudba stala ešte viac miestom oddychu, keďže iných možností oddychu je oveľa menej. Ani za normálnych okolností necítime nejaký veľký tlak. Všetci máme iné práce, aktivity a rodiny, takže v hudobnej oblasti ide najmä o to, aby sme my boli spokojní s tým, čo robíme.
Inšpiráciu je možné nájsť takmer všade. Existuje ale oblasť, ktorou sa vo svojej tvorbe inšpirujete najradšej alebo najčastejšie?
Introspekcia (Introspekcia je pozorovanie samého seba, skúmanie vlastného duševného života, zážitkov, procesov a stavov, pozn. red.).
Prečítajte si aj: Nitrianska galéria spustila novú výstavu, pozrieť si ju môžete aj z domu
Ovplyvnila vás aktuálna pandémia v niečom, čo ste to nečakali, že vám bude chýbať?
Chýbajú nám koncerty, to bolo ale očakávané. Bolo obdobie, kedy by som si nevedel predstaviť, že tri mesiace nebudeme hrať pre ľudí. Dá sa to a nikto z nás sa zatiaľ nezrútil. Chýba nám aj osobný kontakt, výjazdy, mudrovanie v aute, ale to bolo tiež predvídateľné. Možno sú to všetko len obranné mechanizmy, ale teraz sa mi zdá, že to treba celé prečkať, alebo sa prispôsobiť. A keď raz príde uvoľnenie alebo si zvykneme na nový stav, potom môžeme skúmať, čo nám chýbalo a ako nás to zasiahlo a zmenilo. V tejto chvíli ešte nie je čas na pozápasové analýzy, teraz sa ešte treba naplno sústrediť na hru.
Čo vás v týchto časoch motivuje pokračovať v tvorbe?
Tvorba sa za tie roky stala súčasťou nášho života, je to skrátka niečo, čo robíme, robí nám to radosť, dáva nám to zmysel. A v tejto situácii to možno platí ešte viac.
Na akom najkurióznejšom mieste vznikali texty vašich piesní?
Text k pesničke Spolu som napísal pri kočíkovaní na parkovisku v Banskej Štiavnici. Bol som premrznutý a bolo mi treba ísť na záchod. Mám na to iba zlé spomienky.
Ktorú pieseň na koncertoch hrávate najradšej a prečo?
Veľmi sa to líši podľa obdobia, miesta, momentálnej nálady, typu publika. Vo všeobecnosti platí, že prídavky sú fajn, lebo ak sa koncert podaril, vtedy prichádza vyvrcholenie celého vystúpenia v zmysle energie, ktorá priestorom putuje.
Prečítajte si aj: Pripravte si hlasivky. Clubhouse nastúpil na slovenskú scénu
Stávalo sa, že vo svojich začiatkoch ste robili predskokana inému umelcovi? Pri kom to bol pre vás najväčší zážitok?
Robili sme predskokana skupine Lucie na ich turné, boli to celkovo štyri zastávky v obrovských priestoroch. Keď sme prvýkrát vošli do pražskej Eden Arény a pozreli sa okolo seba, tak sme takmer padli na zadok. Nie je v Česku a na Slovensku veľa skupín, ktoré by dokázali zaplniť štadión. Oni to vedia, budeme im navždy vďační, že sme si aspoň raz mohli vyskúšať, aké to na takom štadióne je.
Ak by ste teraz mohli byť predskokanom akémukoľvek umelcovi z celého sveta, kto by to bol?
Paul McCartney.
Máte nejaký nezvyčajný talent, ktorým bývajú ľudia ohromení?
Juro je juniorský majster Slovenska vo volejbale, Ozo jazdil závodne na BMXke a Ľubo vie výborne variť.
Na čo sa vás málo pýtajú, ale veľmi radi by ste o tom hovorili?
Hudobníci a najmä textári majú obrovskú výhodu v tom, že akonáhle o niečom chcú veľmi hovoriť, nemusia čakať, kým sa ich niekto opýta. Napíšu o tom pesničku a hotovo.
Korben Dallas ako slovenská hudobná skupina z Bratislavy na scéne pôsobí od roku 2010. Vznikla ako nový projekt hudobníkov predtým tvoriacich artrockovú kapelu Appendix. Na svojom konte má šesť albumov. Svojou tvorbou prekračujú hranice nezávislej scény. Do povedomia sa dostali s hitom Otec v roku 2013.
Titulná fotografia: IG profil Korben Dallas
