Divadlo, to nie sú len herci a režiséri. Za každým predstavením sa ukrýva aj kus práce technikov a zvukárov, bez ktorých by sa žiadna hra nemohla realizovať. Občas nečas sa pozrel na technické pozadie Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, o ktorom sme sa na stretnutí zhovárali s javiskovým technikom Romanom Šingliarom.
Na čom ste momentálne pracovali?
Teraz som pripravoval scénu na rozprávku pre tých najmenších − Hop. Je to pekné predstavenie, určené pre malé deti.
Mnohí návštevníci si neuvedomujú pozadie predstavenia. Čo všetko zahŕňa vaša práca, aby predstavenie prebehlo čo najlepšie?
Divadlo je predovšetkým živý organizmus, kde práca ľudí na seba nadväzuje. Javiskový technik scénu najskôr postaví, respektíve nachystá. Potom osvetľovači musia všetko nasvietiť, zvukári zas všetko nazvučia. Do predstavenia je potrebné všetko prichystať, musí to klapať.
Dozeráte osobne na priebeh predstavenia?
Áno, jednotlivé hry máme rozdelené s kolegom. Som tam priamo. Buď robím aktívne na hre, alebo mám službu a musím byť na predstavení.
Ako vyzerá bežný deň javiskového technika?
Ako kedy. Keď je rušnejší deň, máme predstavenie aj skúšky, pričom aj teraz skúšame dve hry súčasne − Klammovu vojnu, ktorá mala premiéru 27. januára, a Janka Hraška, ktorý mal premiéru vo februári.
Ako vyzerá priebeh organizovania predstavenia? Spoliehate sa sám na seba, alebo to konzultujete s réžiou?
V súčasnosti, keď sa skúša, musím byť k dispozícii režisérovi počas skúšky. Snažím sa byť ústretový a všetko pripraviť tak, aby bol režisér spokojný. Keď je už hra hotová, pri stavbe scény sa s kolegom spoliehame viac-menej na seba. Takto spolupracujeme.
Spomenuli ste kolegu. Koľko ľudí sa podieľa na tejto činnosti?
Technikov je dokopy šesť. Traja sme kulisári a traja majú na starosti osvetlenie a zvuk.
Stretávate sa aj s neočakávanými situáciami alebo problémami?
Snažíme sa takým situáciám predchádzať. Ak nastane nejaký problém, treba ho čo najrýchlejšie vyriešiť.
Keď sa hrá predstavenie a vyskytne sa problém, ako postupujete v takých okamihoch?
Keď sa niečo vyskytne, je tam inšpicient, ktorý má predstavenie na starosti. On sa stará o hercov a technikov. Riadi hru a musí skontrolovať veci okolo, ako sú rekvizity, či je v poriadku scéna. Až po tom všetkom môže spustiť predstavenie. Všetko musí byť úplne v poriadku. Keby sa naozaj niečo stalo, rieši to práve on, obracia sa na mňa s konkrétnymi pokynmi. Našťastie sme ale nemali také prípady, že by sme museli prerušiť predstavenie. Jediný raz sme ho prerušili, keď sme mali cvičný požiarny poplach.
Čo je podľa vás najdôležitejšia vlastnosť vo vašej profesii?
Zodpovednosť a ústretovosť, pretože divadlo bez spolupráce nemôže existovať. Je to kooperácia technikov, inšpicienta, hercov a, samozrejme, vedenia. Dôležitá je komunikácia.
Keď sa končí predstavenie, diváci vidia len scénu a hercov, ktorým tlieskajú. Máte v týchto okamihoch pocit docenenia a zadosťučinenia?
Zadosťučinenie pociťujem vtedy, keď príde veľa ľudí a keď je záujem. Vtedy viem, že tá robota za niečo stála po všetkom tom skúšaní a čase, ktorý sme mu venovali. Vtedy viem, že to malo nejaký zmysel. A to nielen moja práca, ale aj práca všetkých zúčastnených. Keď prídu ľudia do divadla v čo najväčšom počte, to je, myslím, zadosťučinenie.
Čo pre vás osobne znamená táto práca?
Jednoducho ma baví. Robím ju takmer celý život. Je to pre mňa niečo zaujímavé.
Vidíte v tom osobné čaro?
Nie je to jednotvárne. Stále sa robia nové inscenácie, nové dekorácie. Čiže to nie je ako vo výrobe, že je to stále o tom istom. Je v tom rozmanitosť.
V čom bude teraz pokračovať vaša práca?
Momentálne prebieha na javisku skúška Janka Hraška. Keď skúška na javisku skončí, musíme ho upratať a postaviť scénu k rozprávke Danka a Janka, ktorá sa hrá ďalší deň.
Best memes of all time