Martina Kušnírová bola absolventkou našej univerzity. Spoločne s Jánom Kuciakom si plánovali budúcnosť. To, čo sa stalo Martinke a Jankovi, vie už celý svet. Väčšinou sa hovorí práve o Jánovi. Chceme si však pripomenúť aj to, aká bola Martina. Oslovili sme jej priateľky a bývalé spolužiačky, aby nám o nej niečo porozprávali.
Alica
Maťa bola moja spolužiačka a patrila do okruhu mojich najbližších priateľov. Som vďačná za všetky tie roky, počas ktorých mi neraz pomohla. V škole bola vždy svedomitá, nepamätám si, že by nejakú prácu neodovzdala načas. Bola dobrá v nemčine, ktorá je v archeológii potrebná. Nielen mne, ale aj ostatným spolužiakom veľakrát pomohla s prekladmi článkov.
Aj na výskumoch bola tímový hráč, neflákala sa a nebála sa ani krompáča a lopaty. (úsmev) Poznali sme sa takmer desať rokov. A aj keď sa po štúdiu naše cesty rozišli, vždy som sa tešila, ako sa s ňou stretnem v Nitre, kde ešte do minulého roka s Jankom bývali. Veľmi som si vážila, že mala naozaj dobré srdce a človek ju málokedy videl smutnú. Jej smiech bol úžasný. Bude mi chýbať. Veľmi.
Martina
S Kušnírkou som sa spoznala, keď som nastúpila na archeológiu. Ona bola druháčka. Už pri prvom stretnutí som vedela, že je to človek, ktorého si každý obľúbi. Nikdy sa na nič nehrala, bola skromná, úprimná, milá a nápomocná. Bola svedomitá, či už v škole, alebo neskôr v práci. Vždy sa snažila robiť všetko najlepšie, ako vedela. Zároveň však mala aj potrebný nadhľad, ktorý často sprevádzal jej naozaj vkusný zmysel pre humor. (úsmev)
Práve to sú tie momenty, ktoré rezonujú v mysli najviac – stretnutia plné smiechu, vtipných príhod a trapasov. Bola osobou, ktorá si pre svoju skromnosť neuvedomovala vlastnú výnimočnosť, vždy ju videla v tých druhých. Písať o nej v minulom čase, stále to vyznieva veľmi zvláštne a neprirodzene. Akceptovať všetky fakty, ktoré súvisia s uplynulým obdobím, sa zdá byť nemožné.
Martina reprezentovala hodnoty, ktoré sú už v dnešnej dobe vzácnosťou. Bola bojovníčkou za spravodlivosť, bola čestná a statočná a vždy pripravená postaviť sa na stranu dobra. Keby si o sebe toto celé prečítala, istotne by sa hneď červenala a oponovala mi, že to tak nie je. Škoda, že tieto slová nachádzam až teraz, keď ich môžem adresovať už len študentskému časopisu. Budú však vo mne rezonovať navždy. Rovnako ako aj túžba a snaha byť lepším človekom.
Denisa
Na prvý pohľad bola Kušnírka nenápadný človek. Nikdy sa totiž nesnažila na seba nejako upozorňovať, medzi cudzími ľuďmi bola skôr tichá. No keby ste ju spoznali, zistili by ste, že je to jedna veselá dobráčka, ktorú som nikdy nepočula na niečo sa sťažovať. Vždy bola skromná a nezáležalo jej na materiálnom bohatstve. Vedela totiž, čo je v živote naozaj dôležité. S láskou a úsmevom hovorila o svojej mamine, bratoch a, samozrejme, o Jankovi a jeho rodine. Bol to presne ten typ človeka, ktorý nikdy neodmietol pomôcť, mohli ste sa na ňu vždy spoľahnúť.
Nikdy nikomu nič nezávidela a úprimne sa tešila z úspechov druhých. Naopak, v ich nešťastí bola veľmi empatická. Mala veľmi rada zvieratá, často dokonca nosila krmivo priamo do psieho útulku alebo prispievala na rôzne zbierky určené pre psov a mačky. Rada cestovala, ale nie tým lenivým spôsobom, chcela krajiny naozaj spoznať. Najbližšie mali s Jankom cestovať na Island na svadobnú cestu. To sa, žiaľ, už nestane. Možno tie slová vyznievajú ako trochu prifarbené pozitíva, ktoré sa píšu, keď niekto tragicky zahynie, ale ona taká naozaj bola. O to viac je to nepochopiteľné a nikdy sa s tým nezmierime. Veľmi nám chýba a vždy aj bude.
titulná foto: Facebook Martina Kušnírová
