Zuzana Ferenčáková: Nikdy som sa nikde nepchala, skrátka som na sebe pracovala a všimli si to

zuzana ferenčáková

Zuzana Ferenčáková, redaktorka televízie Markíza, v rozhovore povedala, ako sa dostala k práci novinárky, ale aj to, či niekedy nemala vo svojej profesii pocit strachu. Má tiež blízko k umeniu a aj to neraz využíva pri reportážach.


Vyštudovali ste odbor slovenský jazyk a literatúra a výtvarná výchova. Po skončení štúdia ste pôsobili ako koordinátorka Detskej jazykovej školy. Ako ste sa odtiaľ dostali k žurnalistike?

Videla som inzerát v novinách. Hľadali redaktora do denníka Nový čas na oddelenie servisu (sociálne témy, zdravotníctvo atď., pozn. red.). Išla som na prvý pohovor. Potom bolo druhé a tretie kolo. Všetkými som prešla. Vtedy chcel šéfredaktor denníka, aby sa robilo viac s infografikou. A to zabralo.

Keďže mám vyštudovaný aj umelecký smer a vedela som si témy nielen vizuálne predstaviť, ale aj rozkresliť. Skrátka, ako ju poňať tak, aby aj zložité veci čitatelia jednoducho pochopili. Bola som tam vyše dvoch rokov a bola to skvelá skúsenosť. Potom ma oslovila televízia Markíza. No a k písaniu som mala blízko rovnako ako k umeniu, od mala. Už na základnej škole som tvorila scenáre divadelných hier.

V televízii Markíza ste najprv pracovali ako redaktorka onlajn spravodajstva. Odtiaľ ste sa dostali až na obrazovky tejto televízie. Považuje tento pracovný posun za splnený sen?

Takmer štyri roky som v rámci práce pre tvnoviny.sk chodila aj do Telerána. S témami, ktoré som písala na web. Pamätám si na úplne prvé vysielanie. V Markíze som bola sotva dva týždne a hneď, šup do Telerána. Mala som stres, vôbec som netušila, ako to tam chodí. Ale moderátori boli skvelí a ja som to zvládla.

Potom prišla ponuka do Televíznych novín. To už som ale mala vytvorené kontakty a často som aj kolegom v spravodajstve dávala informácie, ktoré som získala ako prvá. Vtedajšiemu šéfredaktorovi Lukášovi Dikovi som povedala, že rada posilním tím, ale chcem robiť krimi témy ako dovtedy na webe.

A či to považujem za splnený sen? Vnímam to skôr s pokorou. No a ďakujem skvelým ľuďom, ktorí mi tieto príležitosti dali a verili vo mňa. Nikdy som sa nikde nepchala, skrátka som na sebe pracovala a oni si to všimli.

Prečítajte si aj: Veronika Cifrová Ostrihoňová: Viem si predstaviť, že by som učila a raz si chcem otvoriť jogové štúdio

zuzana ferenčáková
Zuzana Ferenčáková pracuje v Markíze už 11 rokov. (foto: TV Markíza)

Venujete sa krimi témam, ale aj zdravotníctvu. Mali ste k týmto témam odjakživa blízko alebo ich skôr na vás v televízii hodili?

Ako som už spomínala, krimi sekciu sme založili ešte na webe tvnoviny.sk. Zverejňovali sme tam rôzne pátrania, ale aj dennodenné tragédie – od nehôd po vraždy. A potom ma už trhalo zo stoličky, že aj ja chcem ísť do terénu. Ten mám najradšej.

Zdravotníctvu som sa zase venovala cez záchranárov. Bola som s nimi nielen v teréne, ale aj na rôznych cvičeniach. Skúšala som si ich prácu. Na jednom sympóziu som im prednášala. Chceli vedieť, ako rozmýšľajú redaktori v teréne a čo od nich očakávajú. A bolo prirodzené, že tieto témy budem spracovávať aj v spravodajstve. Mala som k nim najbližšie.

Vyštudovali ste umelecký smer. Máte k umenie blízko napriek tomu, že sa v práci venujete niečomu inému?

Umenie je mojou neoddeliteľnou súčasťou. V práci sa venujem ťažkým témam, náročným na psychiku. Maľovanie vnímam ako relax, ponorenie sa do inej reality. Absolútne vypínam hlavu. Jedno bez druhého by nešlo. Mnohí by očakávali, že moje obrazy budú temné, tmavé, ale opak je pravdou. Hýria farbami, vyjadrujú moju radosť zo života.

Pomohlo vám niekedy umenie vo vašej aktuálnej práci? Napríklad pri tvorbe článkov alebo reportáží?

Áno. V teréne nám nakrúcajú zábery síce kameramani, ale na vhodné pohľady či jedinečný záber ich upozorním aj sama. No a potom v strižni, keď si reportáž strihám, je dôležité, aby bola vystavaná obrázkovo tak, aby diváka nič nerušilo.

zuzana ferenčáková
Zuzana Ferenčáková sa vo svojom voľnom čase venuje umeniu (foto: archív Zuzany Ferenčákovej)

V tomto roku ste boli nominovaná na cenu Slovenka roka. Okrem toho ste v roku 2012 získali ocenenie Art of Medicine Awards and Symposium práve za spracovanie príspevkov z oblasti zdravotníctva. Čo pre vás takéto ocenia a nominácie znamenajú?

Prijímam to s pokorou a je to pre mňa veľká česť. Vážim si, že si niekto všíma moju prácu a nasadenie. No a zároveň je to obrovský záväzok, aby som v tom pokračovala.

Keďže ste vyštudovali inú oblasť, ako žurnalistiku, nemali ste niekedy pocit, že vám chýbajú poznatky z tejto oblasti? Viacero novinárov za sebou nemá žurnalistickú školu. Je to odbor, ktorý sa podľa vás dá naučiť len z praxe?

Prax je veľmi dôležitá. Ale príprava vám tie začiatky zjednoduší.

Prečítajte si aj: Moderátor Viktor Vincze: Mám šťastie, že žijem v televíznom prostredí

Vo svojich reportážach ste sa venovali aj vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Rozhodnutie venovať sa tejto téme bolo na vás, alebo vám to určili z vedenia Markízy?

Keď Jána a Martinu v dome objavili, mala som voľno. Ešte v noci mi volal kamarát z Galanty, že sa niečo stalo. Najskôr to ale vyzeralo, že ich zabil plyn a nevedelo sa, že je to Jano a Martina. Až ráno mi volal kolega z miesta činu. Nemohla som jednoducho sedieť doma, veď zavraždili jedného z nás. Ešte v ten deň som zašla s kolegom Ivanom Megom aj do Veľkej Mače. Stretli sme tam Jánovu a Martininu rodinu. Bolo jasné, že sa tejto vražde budem venovať.

S akými pocitmi ste išli do tejto témy? Nemali ste pred ňou strach alebo rešpekt?

Ešte v ten deň, keď zistili, že sú zavraždení, som išla na tlačovú konferenciu vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Povedal, že ho zastrelili pravdepodobne pre jeho prácu. Všetci sme stuhli a pýtali sa, či aj nám ostatným niečo hrozí. Niektorí kolegovia dostali ochranku.

Nepremýšľali ste niekedy nad tým, či nie aj vaša práca nebezpečná, a že to jednoducho zabalíte?

Nikdy mi ani na um nezišlo, že by som to zabalila zo strachu. Ten fakt, že Jana zabili pre prácu, nás všetkých zomkol a začali sme spolupracovať naprieč všetkými redakciami, obavy išli bokom.

Okrem reportáží do Televíznych novín, som spolupracovala aj na dokumente Ján a Martina. Oslovil ma riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky Henrich Krejča s tým, že ma chce v tíme. To už bolo niekoľko mesiacov po vražde a stretávali sme sa s rôznymi názormi, že prečo sa tomu toľko venujeme. Niektoré komentáre pod reportážami boli neúctivé a dehonestujúce.

Každý má právo na svoj názor. No mali by sme si všetci uvedomiť, že v demokratickej spoločnosti nemôžeme tolerovať, že tu zabíjajú novinárov pre ich prácu, lebo upozorňujú na korupčné škandály a možné prepojenia oligarchov na najvyššiu politiku.

Prečítajte si aj: Andrej Wallner: Rádio má svoju moc, ale internet mu dýcha čoraz viac na krk

Zuzana Ferenčáková
Ku krimi témam mala Zuzana Ferenčáková odjakživa blízko. (foto: archív Zuzany Ferenčákovej)

Nehovoriac o tom, čo všetko sa postupne odkrýva. Že nás či prokurátorov tu niekto lustroval a sledoval. Ako by sa tí ľudia, ktorí píšu tieto komentáre, cítili, ak by si vzťahové diagramy s citlivými údajmi zbierali na nich a ich rodiny? Nevedeli by, v koho rukách skončili? A robili to tí, ktorí nás majú chrániť.

Netreba zabúdať, že na konci dňa bol jeden z nás zavraždený. A toto je len zlomok toho, čo sa odkrylo. Boli sme svedkami toho, ako vzali mobily štátnej tajomníčke a sudcom pre podozrenia z brania či prijímania úplatku v súvislosti s Marianom Kočnerom. Nie sú ešte obvinení ani odsúdení, platí prezumpcia neviny. Všetko ale treba vnímať citlivo a v kontexte. Preveriť, či sa to naozaj dialo.

No a po všetkých týchto informáciách, by ešte naozaj niekto radšej žil v sladkej nevedomosti?

Čo je na práci novinára podľa vás najťažšie?

Každý deň prichádzať s dobrou témou.

Chceli by ste sa vo svojej kariére ešte niekam posunúť?

V Markíze pracujem 11 rokov. V spravodajstve sedem. A je mi tam veľmi dobre. Cítim obrovskú podporu a dôveru nielen zo strany rodiny či kamarátov, ale najmä kolegov aj šéfov. A vtedy sa naozaj pracuje dobre.

Redaktorka Zuzana Ferenčáková, rodáčka zo Šale neďaleko Nitry, pracuje v Televízii Markíza už 11 rokov. V súčasnosti pôsobí v Televíznych novinách. Napriek tomu, že nemá vyštudovanú žurnalistiku, ale slovenský jazyk a literatúru spolu s výtvarným umením, venuje sa viacerým témam, ktoré rezonujú v spoločnosti. Na konte má nomináciu na Slovenku roka či ocenenie za zdravotnícke témy. Vo svojej práci sa venovala aj vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Titulná fotografia: TV Markíza

Zdieľajte článok

Komentáre: