Spevák a gitarista kapely In momentum Marcel Mudrák (Marcello) rozpráva o jej vzniku, prvom koncerte i zákulisí.
Ako vznikla kapela In momentum?
Vznikali sme postupne. Oficiálne sme vznikli v septembri 2007 – v tomto zložení. V apríli 2008 sa k nám pridáva posledný člen – doprovodný gitarista Pali Szórád. Poznáme sa však dlhšie. Ja sa s chalanmi poznám asi 4 až 5 rokov a oni sú spolužiaci z gymnázia.
Hrávali ste spolu aj predtým?
V podstate sme my traja Maťo Bányi- bicie, Marek Malík – basa a ja hrali v Komjatiticiach pred štyrmi rokmi v jednom väčšom projekte.
Koho bol nápad, aby ste začali fungovať ako kapela?
Naša kapela vznikla spontánne, keďže sme sa stretávali aj predtým, ale za účelom jamovania, hrania a nie za účelom spoločnej tvorby. Keďže sme zistili, že postupom času sme sa dosť posunuli muzikantsky a rozumieme si, tak sme sa rozhodli, že založíme kapelu. Vzniklo to spontánne, nebolo to na nejaký intenzívny popud jedného člena – čiže skôr vzájomnou dohodou.
Máte zaujímavý názov. Z čoho vznikol?
Keďže mená zakladajúcich členov začínajú na písmeno –m, tak sme hľadali slovenské slovo, v ktorom sa nachádzajú tri –m. Také sme však nenašli, tak nám napadlo latinské Momentum. Tam už tie tri –m sú, ale keďže kapela Momentum existuje v niektorom štáte, tak sme si pre to ešte pridal. Znamená to buď v pohybe – to je jedna možnosť prekladu, alebo na podnet.
Kto skladá vaše piesne? Čo vás podnecuje na to, aby tieto skladby vznikli?
Piesne skladám ja. Vznikajú z momentálnej inšpirácie. Nie sú výrazne zamerané na konkrétnu sféru života. Podľa toho, čo prežívam a akú mám chuť, podľa toho vytvorím pesničku, ktorá je toho odrazom. Samozrejme, nájdu sa tam piesne, ktoré reflektujú situáciu v spoločnosti, napríklad pieseň s názvom Krásna Helena. Tá spomína vojnu. Máme aj zaľúbené skladby, ako u každá kapela, tomu sa skrátka nedá vyhnúť 🙂, ale máme aj pesničky, ktoré hovoria o bežnom živote.
Takže to máme chápať tak, že robíš texty i hudbu a potom Ti to ostatní členovia kapely schvaľujú?
No, ja prichádzam s nejakou gitarovou linkou, ku ktorej mám vymyslený text a oni vymýšľajú vlastné party pre svoje nástroje. Ja vlastne spravím kostru, potom sa dohodneme na štruktúre, ale nemôžem povedať, že by som všetko skladal. Nepoviem napríklad basákovi: „toto budeš hrať.“ On ovláda predsa inštrumentálne basy isto lepšie ako ja, takže on si vymyslí vlastné party.
Koľko piesní ste doteraz vytvorili?
Zatiaľ máme dvanásť vlastných. Na koncerte sme mali, myslím, šesť prebratých piesní. Naša prvá pieseň bola už spomínaná Krásna Helena. Tú aj hrávame ako prvú.
Keď hovoríme o prebratých piesňach, jednu dokonca na koncerte spieval aj bubeník. Aké mal dojmy zo svojho vystúpenia?
Reagoval normálne. On je so svojím spevom spokojný, my tiež. Niektorí poslucháči boli dosť prekvapení. Skrátka – bolo to avantgardné :-).
U Frankieho bol váš prvý koncert. Prečo práve tam a čo vás primälo verejne vystúpiť?
Už dlhú dobu skúšame, a tak sme sa chceli prezentovať na verejnosti. Cez prázdniny sme si vyskúšali v podstate taký cvičný koncert na jednej párty a tam sme si overili, že ľudí naša hudba zaujíma. Preto sme sa rozhodli, že to skúsime prezentovať v širšom meradle. Frankie nám vyšiel v ústrety ako prvý, keď sme mu dali naše demo – preto práve tam.
V škole bolo možné vidieť aj plagáty o vašom vystúpení na beániách katedry politológie. Dá sa povedať, že rozbiehate koncertnú šnúru po univerzite?
(Smiech) Nenazval by som to šnúrou, len trocha nadväzujeme.
Máte ešte do konca roka naplánované nejaké ďalšie vystúpenia?
Do konca roka si skúšame ešte niečo vybaviť v Bratislave, keďže tam tých podnikov je dosť. Sú však značne odlišne zamerané, takže hľadáme taký, ktorý by nám vyhovoval a my by sme vyhovovali jemu.
Pripravujete niečo veľké na budúci rok?
Ani nie, skôr pomaličky budeme pracovať a uvidíme, ako sa budú priebežne tieto koncerty vyvíjať a aké budú ohlasy publika.
Dochádza medzi vami aj k nedorozumeniam? Hádate sa, napríklad, keď prídeš s novou piesňou?
Samozrejme, k nedorozumeniam dochádza, ale nie kvôli piesni, skôr, keď býva vyhrotená situácia a sme v časovej tiesni, tak sa trošku pohádame. Vtedy nie je dobré, keď niekto začne hrať iné ako to, na čom sme sa dohodli 🙂.
Ako často a kde skúšate?
Skúšame raz do týždňa u Maťa v jednej časti domu. Každý je cez týždeň v inom meste. Maťo, bubeník, študuje na UKF na katedre politológie. Marek, basgitarista, študuje v Brne medicínu, Pali študuje v Bratislave informatiku a ja som na UKF. Dá sa povedať, že sme od seba dosť ďaleko, ale cez víkend si vždy nájdeme čas na muziku.
Keďže skúšate v dome, nemajú s tým problém susedia?
Nie, vôbec s tým nemajú problém. Tie domy sú od seba dosť vzdialené, takže to nie je až tak počuť. Susedia sa skôr tešia. Už sa viackrát stalo, že prišli, my sme tam hrali, oni si sadli a počúvali.
Takže už máte pár fanúšikov. A aké ste mali odozvy po prvom koncerte?
Na počudovanie veľmi dobré.
S ozvučením vám pomáhal dá sa povedať externý zvukár…
Áno, bol to Peťo Slamečka z Gladiátora – klávesák, ktorý robí aj u Frankieho zvukára. Boli sme veľmi spokojní. Je to fakt pohodový chlap.
Uvažujete o tom, že by ste sa skúsili v budúcnosti viac presadiť na hudobnej scéne?
Určite áno. Hlavne by sme chceli naše demo, ktoré ja nahrané v domácich podmienkach, nahrať v štúdiu. Chceli by sme na to nájsť nejaké financie a potom, ak sa bude dať, tak šíriť našu hudbu.
Pripravujete aj nové piesne?
No, hlavne stále pracujeme na starých. V podstate pred koncertom sme dali dokopy nejaké dve nové veci. Snažili sme sa dať do koncertu určitú úroveň, tak tie sú najnovšie. Žiadne nové nie sú v štádiu, že by sa skúšali. Sú v štádiu, že sú motívy, poprípade nejaké texty, ale zatiaľ je to polotovar.
O aký polotovar ide? O čom teda budú pripravované piesne?
Naposledy, čo som písal text, tak ten bol v podstate o tom, ako sa správajú ľudia v dnešnej dobe. Ako sa zmenili v tomto poslednom storočí. Hlavne, že sme viac povrchní.
autor článku: Veronika Veverková
autor fotky: Lukáš Csicsola
