Každý deň, keď sa prebudíme a pozrieme sa do zrkadla, nájdeme v ňom odraz našej tváre. Otázne je, či je to naša skutočná tvár, na ktorú sa pozeráme.
.
Mať svoju tvár je v dnešnej dobe veľmi ťažké. Každý z nás má rôzne vzory či idoly. Mnohokrát sa im snažíme podobať. A čo vy, milí študenti? Ktorá moderátorka, novinár alebo športovec je vaším vzorom? Podľa koho sa správate, obliekate či ráno češete? Pri koho mene si sústavne opakujete: „Raz budem ako on/ona.” Existuje veľa podôb tejto choroby zvanej „maska”.
Každý z nás chce byť lepší ako ten druhý. Veď nie je nič zlé na tom, ak si človek určí svoj cieľ a ide si za ním. No treba sa zamyslieť aj nad tým, akým spôsobom chceme tento cieľ dosiahnuť. Žijeme vo svete, kde je na dennom poriadku stres, pokrytectvo, faloš, klamstvo. Niektorí by boli schopní aj zapredať svoju dušu diablovi, len aby dosiahli svoje. A preto sa pýtam, kde sa stratila láskavosť, úprimnosť, čestnosť? Kto sa odváži odpovedať na túto otázku? Kto povie, prečo čoraz častejšie našu skutočnú tvár zastiera tvár niekoho úplne iného? Nie je nič zlé na tom, keď máme svoj idol alebo takzvaného hrdinu, ale musíme si uvedomiť, že ak budeme sami sebou, dosiahneme oveľa viac, ako keď sa budeme snažiť na niekoho podobať.
Veď v každom z nás drieme malý Shakespeare či Marilyn Monroe, je už len na nás, ako využijeme svoje schopnosti a možnosti. Na každého z nás sa usmieva šťastie. Každý z nás má svoje miesto v živote. Ale čo je najhlavnejšie, milí študenti, nikdy nezabúdajme mať svoju tvár!
autorka článku: Lucia Straňáková
zdroj fotografií: flickr.com
