Rómska kultúra priletela na krídlach bociana aj pod Zobor

"Odfoť aj nás!"Ľudí, ktorí si osvojili mienku etnickej a kultúrnej tolerancie, spája už päť rokov najrozsiahlejší rómsky filmový festival v strednej Európe – Rómsky filmový festival Martinu Slivku Kalo čangalo (v preklade čierny bocian). Hlavnú cenu Kalo čangalo 2011 obdržal 23. septembra na slávnostnom otvorení v zamagurskej obci Malá Franková docent Viliam Ján Gruska, scénograf, pedagóg, dramaturg, etnograf, scenárista a režisér. Festival sa každoročne koná s finančnou podporou Ministerstva kultúry a pod záštitou súčasného podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela.

Nielen na Slovensku, ale i v Európe

Myšlienka organizácie rómskeho filmového festivalu vznikla priamo na pôde UKF v Nitre, konkrétnejšie na pôde Ústavu romologických štúdií FSVaZ (Fakulty Sociálnych Vied a Zdravotníctva). Jej autor a súčasne i univerzitný pedagóg, PhDr. Pavol Sika, túto myšlienku postupne rozvinul až do jej dnešnej podoby. „Niet dôležitejšej úlohy pre nás, ako nájsť odvahu a politickú vôľu, dostatok ambicióznych a humanisticky mysliacich ľudí a potrebné finančné prostriedky na to, aby sa projekt rómskeho filmového festivalu stal skutočnou kultúrnou udalosťou nielen na Slovensku, ale i v širšom európskom kultúrnom prostredí“, zmýšľa Sika o festivale Kalo čangalo, ktorého je riaditeľom. Súčasne je tiež riaditeľom Ústavu dokumentácie rómskej kultúry vo Veľkom Záluží, ktorý pôsobí ako organizátor celej siete podujatí v Malej Frankovej, Kežmarku, Košiciach, Rimavskej Sobote, Spišskej Novej Vsi, Fiľakove, Liptovskom Mikuláši, Nitre a Žiari nad Hronom.

Riaditeľ festivalu Kalo čangalo Martin Slivka s Rómami pracuje už dlho.Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy

Martin Slivka bol človek humánny, vitálny a profesionálny, ktorý sa nemalým, ba až značným dielom podieľal na približovaní rómskej kultúry nerómom, no často aj Rómom samým. Prvý laureát ceny Kalo čangalo (in memoriam), vynikajúci filmový tvorca, etnograf, pedagóg a autor svetoznámeho dokumentárneho cyklu o Rómoch, ktorý sa natrvalo zapísal do kroniky slovenských velikánov v oblasti kultúry a umenia. Ústav dokumentácie rómskej kultúry organizuje každoročne memoriálny deň Martina Slivku, ktorý sa koná vždy 23. septembra a je súčasne i slávnostným otvorením festivalu. Začína o 17.00 memoriálnou svätou omšou, pretože práve 23.9. (2002) o 17.00 zomrel „muž, ktorý sadil stromy“ – ako nazval Martina Slivku a dokumentárny film o ňom jeho režisér a popredná osobnosť slovenskej kinematografie Martin Šulík.

Navrhol Perinbabu či Sokoliara Tomáša

Otvorenie tohoročného festivalu Kalo čangalo 2011 prebehlo v zamagurskej obci Malá Franková (oblasť severného Spiša), kde Martin Slivka odpočíva, a začalo sa memoriálnou zádušnou omšou. Túto tradíciu si festival ponechá i do budúcna, nakoľko v minulých ročníkoch prebiehalo slávnostné otvorenie v Spišskom Štiavniku, rodnej obci patróna festivalu. Po omši nasledovala výstava fragmentov z tvorby Viliama Grusku. Podujatie samotné sa skladalo z troch miest, na ktorých sa premietali filmy s rómskou tematikou.  V rámci hudobno-tanečného programu vystúpili okrem iných aj miestne či rómske tanečné a spevácke súbory – divadelné zoskupenie  Romathan a folklórny súbor Frankovčan. Medzi čestných hostí Kalo čangalo 2011 patrili laureát hlavnej ceny Kalo čangalo 2011 V. J. Gruska, ktorý sa scénograficky podieľal na známych rozprávkových dielach ako napr. Kráľ Drozdia brada, Mahuliena zlatá panna, Perinbaba, Šípová Ruženka či Sokoliar Tomáš. Ďalšími významnými hosťami festivalu boli Oľga Slivková – manželka M. Slivku a Martin Šulík – významná osobnosť slovenského filmu, autor snímok Neha (1991), Orbis Pictus (1997) či Cigán (2011).

Kalo čangalo

In medias res – aj taký bol Luník IX

Z príjemného prostredia Malej Frankovej sa festival preniesol do sídliska s povesťou horšou akou oplýva hociktorá rómska osada na Slovensku. Luník IX, médiami či bežným občanom zavrhovaný a opovrhovaný, bol predovšetkým prekvapujúcou skúsenosťou pre všetkých organizátorov Kala čangala 2011. „Potešilo ma, že aj v tých najťažších podmienkach dokážu ľudia rozvíjať svoj talent a danosti“, komentuje svoj zážitok z návštevy reportérka občianskeho združenia Originál a Ústavu dokumentácie rómskej kultúry vo Veľkom Záluží Ľudmila Gdovinová-Hudáková. Na Luníku v rámci festivalu vystúpili známe i menej známe spevácke talenty rómskeho neba. Obyvateľom košickej mestskej časti hrali populárni Sendreiovci, zaspievať prišla aj víťazka súťaže Rómska Superstár Anička Oláhová. „Je potrebné robiť takéto charitatívne koncerty a výstupy. Pre mňa je výnimočné, že som aspoň niečím napomohol zviditeľniť rómsku kultúru, keď už im iným spôsobom pomôcť nemôžem“, zdôvodnil svoju účasť na festivale Kalo čangalo 2011 Vladimír Sendrei. Ústav dokumentácie rómskej kultúry odovzdal čestné ocenenie zástupcom Rómskeho mediálneho centra (MECEM) za jeho aktívnu prácu s rómskym etnikom a pomáhanie s jeho začleňovaním do spoločnosti. Cena predstavovala poďakovanie a gratuláciu MECEM-u za dekádu pôsobenia na mediálnej scéne, ocenenie priamo prebrala výkonná riaditeľka Rómskeho mediálneho centra Kristína Magdolenová. Po hudobnej časti programu premietli organizátori Rómom film Ježiš, ktorý bol kompletne predabovaný do rómskeho jazyka.

K nadšeniu týchto detí stačí jediná fotka.

Po celom Slovensku, ale aj na UKF

Poprednou stránkou festivalu Kalo čangalo je široká paleta jeho pôsobenia. Filmy s rómskou tematikou sa premietajú ako na západnej strane Slovenska, tak i v jeho strede či na východe. Každý, kto chce o niečo viac spoznať kultúru nášho dominantného etnika, má príležitosť. Niektoré časti festivalu však neprebiehajú chronologicky, ale súbežne – ako tomu bolo napríklad pri premietaní filmov v Aule FSVaZ našej univerzity, zatiaľ čo organizátori mierili do rimavskosobotského sídliska Dúžavská cesta, tzv. „čierneho mesta“, obdoby košického Luníku IX. Na pôde UKF sa tiež v rámci festivalu uskutočnil seminár s názvom „Duj lumi – dva svety“, a to vo Vedecko-pedagogickom a poradenskom centre univerzity. V Spišskej Novej Vsi sa premietania sústredili v kine Mier.

Z oblasti Spiša sa podujatia presunuli do Liptovského Mikuláša. Tu mali návštevníci možnosť obdivovať výstavu fotografií Dušana Plačeka, v kine Mikolaus sa, ako inak, premietali filmy. V Nitre sa festival konal v priestoroch Fóra mladých, prezentovali sa filmy z autorskej dielne MECEM-u. Posledná časť a vyvrcholenie rozsiahleho rómskeho festivalu sa uskutoční 4. 10. – 6. 10. v Pohronskom osvetovom stredisku Žiaru nad Hronom. Program začína vždy o 9.00 a končí o 18.00. Zaskvejú sa filmy ako napr. Deti v medzipriestore, Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy, Tarantovci, Opice v zime či Lady Zee. Každý s dobrou vôľou aspoň trochu pochopiť rómsku kultúru a ochotou povedať nie etnickej nevraživosti, je vítaný.

autor článku: Mário Lorenc
autori fotografií: Mário Lorenc, František Kolář

Zdieľajte článok

Komentáre:

One thought on “Rómska kultúra priletela na krídlach bociana aj pod Zobor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.