Vláda v poslednom čase strašila študentov tým, že zruší prídavok na dieťa pre vysokoškolákov, ktorí sa už nemali považovať za nezaopatrené deti. Za nezaopatrené dieťa sa podľa súčasnej právnej úpravy považujú študenti denného štúdia do dovŕšenia 25. roku života, ktorých štúdium na vysokej škole podľa študijného programu nepresahuje štandardnú dĺžku štúdia a ktorí ešte nezískali vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa (netýka sa teda študentov externého a doktorandského štúdia) do vykonania štátnej záverečnej skúšky – nie promócií.
Strašili, ale dostrašili. Rodičia týchto „detí” budú aj naďalej dostávať prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur. Nedá sa pochybovať o tom, že táto suma rozhodne nestačí na „výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa”, avšak rodičom mala byť aj táto suma odňatá. Predpokladám a dúfam, že rodičia každého z nás do našej výchovy a výživy investujú oveľa viac. Príspevok však (zatiaľ)ostáva.
Ďalšou výhodou, ktorú majú rodičia nezaopatrených detí, je daňový bonus. Môžu si ho uplatniť daňovníci, ktorí dosahujú minimálny ročný príjem vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (327,20 eur x 6 = 1963,20 eur). Toto sa týka rovnako zamestnancov ako podnikateľov. Výška daňového bonusu je 20,51 eur mesačne, ktoré si môže daňovník – rodič nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti, odpočítať z dane. Pôvodne Ficova vláda uvažovala, že by mali rodičia nárok na daňový bonus len do dovŕšenia 18. roku dieťaťa, nie do veku 26 rokov ako je tomu doteraz. Daňový bonus pre vysokoškolákov však (zatiaľ) ostáva.
Je teda zjavné, že naši rodičia majú výhod viac ako dosť. Tým, že nás vychovávajú a vyživujú, získajú do rodinného rozpočtu viac ako 40 eur. To v niektorých prípadoch stačí tak na zaplatenie mesačného ubytovania vysokoškoláka na internáte alebo nakúpenie dvoch či troch učebníc alebo spiatočného lístka na cestu do niektorého z miest na východnom Slovensku. Kľúčovým slovom predchádzajúceho odseku je „alebo”. Vysoké ceny za tovary a služby pre študentov však ostávajú.
Odvody zo zárobkov na dohodu pre študentov mali totiž dosiahnuť takmer rovnakú výšku ako odvody ostatných pracovníkov pracujúcich na dohodu. Tým pádom by spojenie „študentská brigáda” stratilo svoj zmysel. Ostatní dohodári platia odvody vo výške 30 percent. Toto astronomické číslo sa však podľa všetkého bude týkať aj študentov, hoci nie všetkých. Ako sa vyjadril minister práce Ján Richter: „Kompromis by mal spočívať v tom, že by bola možná zákonne výnimka, ktorá by sa týkala jednej zmluvy limitovanej za iných podmienok z hľadiska odvodov, ako je to teraz. Predstava je taká, že do nejakej sumy by zostali v platnosti tie odvody, ktoré platili doteraz – 1,05.” Znamenalo by to, že študenti by do určitej výšky príjmu platili rovnaké dohody ako doteraz, ale pri vyššom zárobku – príjme z dohody nad stanovenú sumu by platili odvody rovnaké ako ostatní dohodári. Nedávno schválený zákon by teda v pôvodnom znení neostal.
Minister práce a Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) sa pri rokovaní v Prezidentskom paláci stále definitívne nedohodli. Na výške sumy, do ktorej by „výhodné” študentské odvody ostali zachované, bude podľa vyjadrenia predsedkyne rady Kataríny Stolárikovej rozhodovať Valné zhromaždenie ŠRVŠ tento víkend. Či teda študenti budú platiť rovnaké odvody ako ostatní občania pracujúci na dohodu a v akých prípadoch bude výška odvodov pri študentoch zachovaná, je v súčasnej dobe stále nejasné. Neistota okolo študentských odvodov z brigád teda stále ostáva.
Jednou z výhod, ktoré študenti stále majú a ktorá bola jedným z predmetov rokovaní medzi ŠRVŠ a Ministerstvom práce SR, je príspevok na stravovanie pre študentov vo výške 80 centov. „Ja som dal záväzok, tak ako som dal záväzok aj v iných oblastiach už našim predstaviteľom Študentskej rady VŠ na mojom rokovaní minulý týždeň, že v rámci určovania limitov pre jednotlivé vysoké školy sa to budeme snažiť vykryť,” vyjadril sa Ján Richter. Dotácia na študentské stravovanie teda predbežne ostáva v rovnakej výške.
Vláda teda študentom v určitých ohľadoch vyšla v ústrety – na rokovaniach so študentskou radou sa minister snaží dosiahnuť určitý kompromis. Zmiernenie negatívnych dopadov nového zákona o sociálnom poistení, ktorý bude platiť od 1. januára 2013, však bude v prvom rade zásluhou študentov, ktorí sa proti novým opatreniam vzbúrili. Podnet na to dala ŠRVŠ 29. septembra, kedy vyhlásila mobilizáciu študentov a ohlásila masívne protesty v Bratislave a v Košiciach. To, či protesty budú prebiehať, aj keď sa študenti s ministerstvom dohodnú, isté nie je. Nedá sa teda s istotou povedať, že dátum 23. október 2012 ostane v našich kalendároch zapísaný ako deň študentských protestov.
Ako sa pre Občas nečas vyjadril tajomník ŠRVŠ pre vzťahy s verejnosťou Radoslav Zemko, bližšie informácie budú známe až po ukončení momentálne prebiehajúcich rokovaní.
autorka článku: Hana Justová
