Nikola Kačalová: „Veľa ľudí mi hovorí, že do mojich fotiek dávam kúsok seba“

Mladá, krásna a sympatická východniarka by mohla pokojne stáť pred objektívom, ale zvolila si opačnú stranu fotoaparátu. Študentka učiteľstva ekonomiky a ekológie Nikola Kačalová je mnohým z UKF známa vďaka svojim jedinečným fotografiám. Pre vás, ktorí ju ešte nepoznáte, sme sa rozhodli priblížiť vám ju a rovnako aj jej tvorbu neformálnym rozhovorom. Dali sme si teda čaj na jednej z internátnych izieb a začali sme sa rozprávať. O fotografii, o škole, o snoch, ale aj o folklóre.

Nika Kačalová
Nikola Kačalová

Prezradila si mi o sebe, že si kedysi spievala vo folklórnych súboroch. Ako si sa od ľudovej hudby presunula práve k fotografii?

K foteniu som mala vzťah stále. Doma sme mali obyčajný digitálny fotoaparát a fotila som s ním čokoľvek. Seba, sestru, baby… Fotila som dokonca aj na telefón, kvalita o ničom. (smiech) A kamošky mi stále hovorili: „Nika, ty robíš také pekné fotky, aj mňa odfoť.“ Tak som ich cvakala doma s mobilom, pustila som na ne ventilátor, ale… to som bola ešte malá. (smiech) A stále som vravela našim, že chcem foťák, že ma to baví, že by som to chcela vyskúšať, tak som dostala na Vianoce svoj prvý kompakt, to boli asi tri až štyri roky dozadu. Ale stále to nebolo ono, chcela som zrkadlovku, ale keďže je to tak finančne náročné, tak som bola rodičom vďačná aj za ten fotoaparát, ktorý mi kúpili. S ním som ale fotila asi len rok, ale potom som už chcela nastavovať clonu, manuál, kupovať si objektívy, a tak sa trochu hrať na fotografku.

Nika Kačalová 3Ako ďalej pokračovalo tvoje hranie sa na fotografku?

No keď som mala ten kompakt, tak mi napísal jeden pán, jeden kameraman od nás, že si všíma moje fotky a že či s ním nechcem spolupracovať. On chodil po svadbách a chcel si rozšíriť svoj tím o nových ľudí. Lenže chcel, aby som kamerovala, tak mi dal do ruky kameru, ale pre mňa to bolo veľmi nezáživné, vieš, len tak stáť a nakrúcať. Ja som chcela behať, chcela som nejakú akciu, tak som to odmietla a povedala som mu, že ak mám s ním spolupracovať, tak chcem fotiť. Zvažoval to a potom mi napísal: „Dobre, Nika, beriem ťa!“

Spomínala si, že si chcela fotoaparát najmä preto, lebo si chcela nastavovať clonu či meniť objektívy… Mala si to už vtedy naštudované?

Vôbec. Dostala som sa k tomu asi tak, ako keď hodia neplavca do vody. Mala som dvojtisícový fotoaparát v ruke a chodila som fotiť svadby s tým kameramanom. Nemala som šajnu o ničom. Čo je clona, uzávierky, proste nič. On mi len počas svadby rozprával: „Nika, nastav také číslo, teraz zase také číslo…“ A ja som si všetko nastavovala pod stresom. Keď to teraz niekomu vravím, tak mi je z toho smiešne, lebo ja by som v živote takého fotografa na svadbu nechcela. (smiech) Ale učila som sa, skúšala som, a dnes som tomu kameramanovi za to vďačná. Fakt mi to pomohlo. Pracovala som s ním približne rok aj niečo. Ale potom som už chcela začať fotiť na vlastnú päsť, sama za seba, a celkom to ide. 🙂

Ako si prišla k svojej prvej zrkadlovke?

Jajaj, tú mi rodičia dopriali asi pred nejakými dvomi rokmi. Tak som sa tešila, som ju bozkávala… To bolo radosti.

Ale na to, že na zrkadlovku fotografuješ len dva roky, máš na svojej fanúšikovskej stránke celkom veľa fanúšikov.

Ja som z toho riadne prekvapená, že mi niekto lajkuje stránku. (smiech) Stáva sa, že keď sa s niekým rozprávam a poviem im o nejakej fotke, tak mi povedia: „Hej, to som už videl na tvojej stránke. A ja na to: „To vážne? Máš ma lajknutú? To je aké super!“ Je to milé, veľmi sa teším, keď ma niekto podporuje, moja rodina, moji známi. Napríklad môj ocino je môj najväčší fanúšik. Vždy, keď upravujem fotku, tak príde za mnou a hovorí mi: „Nika, toto je zle, daj tam iný efekt, toto vyretušuj…“

photo by Nika Kačalová

V súčasnosti ale existuje veľa mladých ľudí, ktorí si kúpia zrkadlovku a po týždni sa už nazývajú fotografmi. Kedy si sa začala za fotografku považovať ty?

Je to také vtipné, keď sa takíto ľudia nazývajú fotografmi. Ja sa nepovažujem za fotografku, stále vravím, že sa len hrám. 🙂 Lebo fotograf je človek, ktorý sa tomu venuje fakt dlhé roky poctivo a má niečo s tým fotoaparátom odžité. Ja som si síce na svoju fanstránku na Facebooku napísala Fotograf Nikola Kačalová, ale nemyslela som to tak, že sa idem skutočne hrať na fotografku. Ale ten názov sa už zmeniť nedá. (smiech)

10347547_862816843747592_1329499324996997000_n

A čo si teda myslíš o tých, nazvime ich týždenných fotografoch?

Je to krásne, že niekto berie foťák a fakt má ten cit, vie fotiť a má to v hlave. Lebo začiatok fotografie je hlavne v hlave, je o tom, ako si to predstavíš. Potom to premietneš vo fotografii. Ale už je tých fotografov veľmi veľa, ani to nestíham sledovať, koľko takých stránok je na Facebooku. V dnešnej dobe je potom fakt ťažké byť originálny.

Čím sa ty snažíš odlíšiť od ostatných?

Veľa ľudí mi hovorí, že do mojich fotiek dávam kúsok seba. Že je z nich cítiť nejakú emóciu. Teším sa z toho, lebo ja som taký spontánny človek, nič neriešim. A aj keď idem fotiť, nikdy neviem, aké miesto a čo presne budem fotiť. Len proste beriem foťák a ideme.

Fotografie Nikola Kačalová ON predstavuje (10)

Akej fotografii sa venuješ najradšej?

Hlavne portréty, svadby a v budúcnosti chcem určite fotiť módu. Do editoriálov a tak, to by ma veľmi bavilo. A fotiť s modelkami, ktoré vedia pózovať, lebo to je také vďačné, keď idem niekoho fotiť a vidím, že sa vie tváriť. Ale tak ja vravím, že každý človek je krásny a keď z neho vyžaruje nejaká charizma, je to dobre. Ale nebránim sa a veľmi sa teším, keď mi aj niekto napíše, že sa chce u mňa nafotiť, pretože sa mu páči moja práca. 🙂

Fotografie Nikola Kačalová ON predstavuje (4)

Prečo fotografiu neštuduješ?

To sa ma každý pýta. Ale teraz ešte neviem, čo budem robiť. Chcem aj fotiť, ale čo keď si o pár rokov poviem, že už to robiť nechcem. Teraz je to také hobby popri škole. Čo keď budem v budúcnosti letuška? (smiech)

Vieš si predstaviť, že by si pracovala v odbore, ktorý študuješ?

Učiteľstvo nie. Moja učiteľka ekonomiky zo strednej sa musí zo mňa asi smiať, lebo keď som maturovala, tak som jej hovorila: „Ako vy môžete učiť? Ja vás tak obdivujem.“ Vravela som jej tiež, že ja nikdy učiteľka nebudem… A pozri, kde som skončila. (smiech)

Hovorila si, že chodievaš fotiť svadby. Veľa svadobných fotografií má však sklon ku gýču. Aké fotografie zo svadieb sa snažíš robiť ty?

Hlavne, aby to bolo prirodzené. Lebo z tej fotky sa dá veľa vyčítať. Keď si postavíš mladomanželov a vidíš, že im to jednoducho nie je prirodzené, tak tá fotka je pre mňa otrasná. Také tie pózy, ako boli dakedy, že si dáš napríklad kyticu k tvári, toto nie. Ja im stále vravím, aby si to užívali, že je to ich chvíľa. Že to fotenie si budú pamätať do konca svojho života.

IMG_6999

Na záver sa ťa opýtam ešte takú úplne typickú otázku. Čo ťa na fotografovaní baví najviac?

Že je to taká akcia. Ja som človek, ktorý v živote potrebuje akciu. Vždy chodím, behám, cvakám a vyžívam sa v tom, keď vidím, ako sa v tom vyžíva ten človek, ktorého fotím. A keď si následne pozriem vo foťáku fotografie a vidím, že je tam krásny človek, super fotka, tak sa veľmi teším. A všetci sa mi čudujú, ale keď niečo nafotím, tak ešte v ten večer si k tomu musím sadnúť, prerábať to a pridať niečo na stránku, lebo mám z toho takú radosť. 🙂

autorka: Kristína Biela
foto: archív N. K.

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.