Vedie divadlo na vidieku: Divák k nám nechodí na prezentáciu seba samého alebo za oddychom

Zo zarastenej a ošarpanej budovy v Bátovciach vybudovali rešpektované centrum nezávislej kultúry. O Divadle Pôtoň sme sa porozprávali s riaditeľom a dramaturgom Michalom Dittem.

Keď vkročíte do obce Bátovce, nezávislé kultúrne centrum je zrejme poslednou vecou, ktorú by ste tu očakávali. Tradičná slovenská dedinka s kostolmi a krčmami sa však stala domovom a zdrojom inšpirácie pre tvorivý tím Divadla Pôtoň.

„Prostredie nám veľmi pomáha,“ hovorí riaditeľ a dramaturg divadla Michal Ditte. Tvorba divadla do značnej miery vychádza z terénnych výskumov na vidieku a tém, ktorými žije. „Bátovce vnímame ako zmenšeninu Slovenska vo všetkom,“ pokračuje Ditte.

„Témy, ktoré prinášame, vychádzajú z Bátoviec, aj keď nie priamo. Vedeli sme, že ak chceme napríklad skúmať chudobu, nemôžeme robiť výskum tu. Ľuďom sa to nedostane až tak pod kožu,“ tvrdí.

Starosta sa hanbil

Divadlo Pôtoň vzniklo ako občianske združenie v roku 2000, v Bátovciach sídli od roku 2008. Budovu bývalého kultúrneho domu získalo do bezplatného prenájmu, tá však bola vtedy v katastrofálnom stave, interiér zarastal stromami.

„Nebolo do nej investované od roku 1952. Keď sme sem prichádzali a pýtali sa starostu, či nemá nejaké nevyužité priestory, tak sa nám kulturák hanbil ukázať. Priestor bol desivý,“ spomína Michal Ditte.

Ditte spoločne s manželkou Ivetou Ditte Jurčovou budovu zrekonštruovali a podarilo sa im vytvoriť rešpektované a oceňované nezávislé kultúrne centrum, napriek tomu, že nemajú stály herecký súbor. „Všetkých hercov oslovujeme projektovo, ale tím, ktorý tu je stály, tvorí asi osem ľudí. Sú rôzneho zamerania, máme tu napríklad študentku divadelného manažmentu. Všetci ostatní sa tým v podstate živíme.“

Divadlo funguje do značnej miery prostredníctvom fondov a grantov. „Vieme veľmi dobre, koľko musíme už na začiatku roka zohnať, aby sme mohli fungovať. Je pravda, že tento model nás živí a sme úspešní v grantoch, alebo iných marketingových akciách, ktoré sa do toho snažíme dostávať. Takto fungujeme od roku 2014. Dovtedy sme s manželkou pracovali pre Národné osvetové centrum v Bratislave, organizovali sme festivaly amatérskeho divadla,“ hovorí Ditte.

Divák si nechodí oddýchnuť

Pôtoň nespolupracuje so žiadnym typickým divadlom v Nitrianskom kraji a líši sa aj svojím obsahom. Namiesto komerčnosti sa snaží vzdelávať a dotýkať sa citlivých tém. Počas nášho rozhovoru práve skupina študentov sleduje inscenáciu o právach homosexuálov O nás/O nich divadla Nomantinels, po ktorej bude nasledovať diskusia.

„Divák sem nechodí na prezentáciu seba samého, alebo sem neprichádza s pocitom, že si ide oddýchnuť či zrelaxovať. Vie, že asi nejde na nejaký ľahký titul, pri ktorom si môže sem-tam aj zdriemnuť, ale bude od neho aj po predstavení vyžadovaná interakcia – či už v rámci moderovanej diskusie, alebo kuloárnych debát. Vždy je čarovné, keď herci skončia svoju inscenáciu, prídu do vestibulu a môžu sa s divákmi porozprávať o všetkom,“ opisuje Michal Ditte.

Okrem divadelných predstavení sa Pôtoň snaží prostredníctvom workshopov a ďalších umeleckých aktivít pracovať s miestnou komunitou a rozvíjať kritické myslenie obyvateľov regiónu.

„Ide to veľmi ťažko, za tých desať rokov je málo takých, ktorých sme zlomili a chodia k nám pravidelne. Veľa ľudí príde na premiéru alebo na významné podujatie, ktoré robíme počas roka, a to im z tohto typu kultúry stačí. Nádejame sa však, že to porastie. Nie sme úplne mimo štandardu návštevnosti. Ak máme premiéru, sú tu autá z Banskej Bystrice, Žiliny, Bratislavy. Vtedy majú miestni možno taký dešpekt, keď vidia samé cudzie autá,“ hovorí riaditeľ na záver.

Názor teatrológa Miroslava Ballaya:

Tvorcovia Divadla Pôtoň sa kontinuálne venujú vo svojej dramaturgickej línii najmä dokumentárnemu divadlu, respektíve tvorbe prepojenej s výskumom. Svojimi inscenáciami, ako aj rôznymi koprodukciami, sa neraz približujú i k divadlu environmentálneho typu, akým je napríklad unikátny projekt Miracles (2017). Tvorivý tandem režisérky Ivety Ditte Jurčovej a dramaturga, scenáristu Michal Ditteho zároveň súvisle rozvíja celý rad vzdelávacích projektov, ktoré prispievajú k účinnej výchove publika. Bátovce sa už svojou osobitosťou situovania a prítomnosťou renomovaného nezávislého profesionálneho divadla – Divadla Pôtoň, a jeho projektu Centra umenia a kreativity, stali v súčasnosti rešpektovaným rezidenčným sídlom pre viacerých umelcov, performerov, režisérov i celých kolektívov tvorcov z rozmanitých umeleckých skupín či zoskupení, schopných využívať výhody i limity vidieka na sústredenú, koncentrovanú tvorbu (respektíve inkubačnú fázu autorského procesu generovania) i na tvorivé expandovanie do jeho terénu.

Zdieľajte článok

Komentáre: