Merhaba z tureckej Antalye

turecko-titulna-fotoStudená a dlhá slovenská zima má, síce, svoje čaro, nás prinútila zatúžiť po teplých krajinách. Žiadosť o Erasmus grant bola prvým krokom do neznáma. Kôpka formulárov sa neskôr rozrástla a pribudlo aj podpisov, ale stálo to za to. Nepredbiehajme však. Cestu za večným slnkom a teplom tienili už len bakalárske štátnice. Zvládli sme a ani nevieme ako, sedeli sme v lietadle do tureckej Antálye.

Pred nami sa črtali štyri týždne intenzívneho kurzu tureckého jazyka na Akdeniz Üniversitesi. (Univerzite Stredozemného mora 🙂 ) „Buďte pripravení! Prvé stretnutie s tureckým jazykom môže byť pre vás menším šokom. Ale nepanikárte,” vopred upozorňovali v inštrukciách. Panika nás neovládla, práve naopak. Po dlhej ceste sme energiu načerpali zo širokých úsmevov zamestnancov hotela, v ktorom sme strávili prvý týždeň. Hlučné „Hoş geldınız! (Vitajte!)” bolo prvé slovo, ktoré sme začuli z úst domácich. Vtedy sme ešte netušili, že v Turecku patrí k najpoužívanejším.

Odkaz od majiteľa bytu, v ktorom sme bývali. Preklad: "Pozývame vás na večeru do nášho domu. Príďte kedykoľvek!"
Odkaz od majiteľa bytu, v ktorom sme bývali. Preklad: "Pozývame vás na večeru do nášho domu. Príďte kedykoľvek!"

Šum mora, zvedavosť a hlad po poznaní všetkých tých zaujímavých okolitých miest zatienili povinnosť aktívne hľadať lacnejšie ubytovanie.Po týždni „študijného dovolenkovania” sa však ozvali výčitky. Pustili sme sa teda do misie – nájsť ubytovanie v Antályi. Popri tom sme vstrebávali základy turečtiny v škole, ale predovšetkým priamo v uliciach mesta. Aj vďaka cenným radám zo školy sme sa naučili správať k tureckým ľuďom a pochopiť ich správanie k nám.

Tešíme sa z certifikátov - dosiahli sme A1 level v turečtine!
Tešíme sa z certifikátov - dosiahli sme A1 level v turečtine!

Poznávame jedinečnosť tureckej povahy
Áno, v prvé dni sme boli tak zaslepení vysnívanými plážami, slnkom a teplom, že sme si len periférne všímali jedinečnosť tureckej povahy. Po prvom týždni sa naše priority obrátili a viac než Beach park nás zachvátilo poznanie domácich obyvateľov. Začali sme cítiť a ochutnávať tureckú pohostinnosť, snahu pomáhať, zvedavosť, alebo skôr úprimný záujem o pocestného. Naše ťažko naučené, lámané frázy spúšťali lavíny otázok a domácim neprekážalo ani to, že sa po turecky nedohovoríme. Angličtina tu, pravdepodobne, nie je profilovým predmetom záujmu, a tak sme začali komunikovať turecko-ruko-nohami. 🙂 Na zvládnutie prvých ťažkostí v novej krajine to postačilo. Bez snahy pochopiť a pomôcť, ktorú nám domáci neustále preukazovali, by to ale nešlo. Pomaly sme zisťovali, čo sa Turkom páči. Cenia si úsmev, zdvorilosť, otvorenosť, úprimnosť, priateľskosť a komunikatívnosť. To všetko sme sa im za ich láskavosť snažili ponúknuť. Iné totiž za pomoc odmietajú prijať. Sú hrdí, svojim spôsobom konzervatívni, ale zároveň tak otvorení, až to občas prekvapí.

Turecká hrdosť sa prejavuje mnohými spôsobmi. Jedným z nich sú všadeprítomné zástavy.
Turecká hrdosť sa prejavuje mnohými spôsobmi. Jedným z nich sú všadeprítomné zástavy.

Aké prekvapenia nám Turecko a jeho obyvatelia pripravili v nasledujúcich dňoch, to sa dozviete nabudúce!

autorka článku a foto: Radmila Štelbašská

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.