Táto kauza mala svoj začiatok už v letnom semestri minulého roka. Vtedy vedenie univerzity rozposlalo dotazník ohľadom záujmu o prolongačnú známku ISIC, resp. NO ISIC. O pár mesiacov neskôr však nastal zmätok, ktorý tieto známky u študentov vyvolali.
V letnom semestri minulého akademického roka mali študenti možnosť vyplniť dotazník, v ktorom vyjadrili predbežný záujem o prolongačnú známku ISIC alebo NO ISIC. Ako uviedol v tom čase prorektor pre rozvoj a informatizáciu Ivan Baláž, v predošlých rokoch dochádzalo k značným finančným stratám kvôli prebytku známok NO ISIC. Tento dotazník mal byť riešením. Univerzita o ňom študentov informovala aj prostredníctvom mailu.
Závery zo situácie sú rôzne
V septembri sa však spustila vlna kritiky, zakladajúca sa na rôznych argumentoch – žiadny email v schránke, nevedomosť o dotazníku či neodovzdanie známky, hoci si ju študenti „objednali“. Negatívnu náladu ešte viac podporili dlhé rady na známky, ktoré sa vytvárali hneď po zápisoch.
Riešením do budúcnosti zo strany univerzity môže byť vyššia informovanosť o existencii dotazníka a tiež zmena pojmu predbežný na záväzný, vďaka čomu by študenti venovali tejto objednávke väčšiu pozornosť.
Nemožno však celú situáciu hodnotiť iba v prospech držiteľov karty ISIC. Pozícia vysokoškoláka si vyžaduje plnenie niekoľkých administratívnych úkonov, jedným z nich je napríklad aj predĺženie tejto karty. Práve k tomu slúži Akademický informačný systém a študentský mail, niektorí študenti by mali preto zvážiť, ako často kliknú na tieto weby.
Zadarmo nie je celkom zadarmo
K dispozícii sú teda dva typy známok – ISIC, tzv. hranatá, ktorá je dostupná za poplatok 10 eur, a NO ISIC, známa medzi študentmi ako „tá zadarmo“ alebo tzv. okrúhla známka. Práve o druhú spomínanú začal byť v septembri značný záujem.
„Známka NO ISIC len dokladuje status denného študenta, neprináša žiadne výhody a zľavy navyše, je teda vašou univerzitou vydávaná bezplatne. Táto známka je teda čistým výdavkom (nákladom) univerzity. Nie na každej škole to však platí, že je vydávaná zadarmo. Sú také univerzity, kde známka NO ISIC stojí študenta 4 eurá,“ uvádza Martina Urbašek zo Združenia CKM SYTS.
Túto informáciu potvrdzujú aj inštrukcie k predĺženiu známky niektorých ďalších univerzít. Trnavská univerzita poskytovala svojim študentom známku NO ISIC za 2,50 eura, platbu museli vykonať do 31. marca. V prípade známky ISIC išlo o rovnakú sumu, akú zaplatia študenti UKF – 10 eur.
„U nás si môžem známku NO ISIC vopred objednať v letnom semestri, pričom mám na to vyhradený istý čas. Ak si ju neobjednám, musím si kúpiť ISIC známku za 12 eur. Ešte sa k tomu ale pripočítavajú 2 eurá na dopravu,“ popisuje študentka Barbora situáciu na Žilinskej univerzite.
Zrejme jeden z najvyšších poplatkov stanovuje Slovenská technická univerzita v Bratislave. Tam si študent za okrúhlu známku zaplatí až 5 eur, známka ISIC je vydávaná za 14 eur.
Na Prešovskej univerzite a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre si za NO ISIC známku účtujú 1 euro, mnoho ďalších škôl túto sumu neuvádza, zverejňujú iba poplatok za ISIC známku.
To, čo by sa už stávať nemalo
Hneď po zápise zrejme každého zaskočil rad, ktorý sa tvoril pri stánkoch v hlavnej budove. Výsledkom náporu študentov v porovnaní s dvomi brigádničkami vydávajúcimi známky bolo aj dvojhodinové čakanie. V minulosti bolo brigádnikov viac, avšak všetci boli sústredení iba v hlavnej budove. V snahe zefektívniť prácu univerzita umiestnila v tomto roku jeden stánok aj na pedagogickú fakultu.
Toto riešenie sa však neukázalo ako najsprávnejšie, keďže medzi počtom čakajúcich študentov v hlavnej budove a na Drážovnskej bol veľký nepomer. Po tejto skúsenosti je na mieste zvážiť návrat k spôsobom z minulých rokov, prípadne prehodnotiť počet pracovníkov, ktorí by aspoň počas zápisov obslúžili študentov. V ďalších dňoch bol počet čakajúcich vo vestibule hlavnej budovy podstatne nižší.
Foto: pixabay.com
Za druhú nepríjemnú situáciu môžeme označiť to, keď si študent fakulty prírodných vied išiel vyzdvihnúť svoju známku. „Zostal som prekvapený, keď mi slečna povedala, že nie som v zozname NO ISIC a nálepku mi vydať nemôže. Jediné, čo mi ostáva, je kúpiť si nálepku ISIC. Avšak o týždeň, keď som sa znova prišiel opýtať, nálepku NO ISIC som dostal. Asi som už zrazu v zozname bol.“
Podľa všetkých dostupných tvrdení to vyzerá tak, že na oboch stranách nastalo zlyhanie – študenti si občas neustrážia svoje povinnosti, a tak vzniká zmätok v ich osobnej administratíve. Zároveň však treba opomenúť situáciu z pozície vedenia univerzity. Ak by študenti dostali informáciu o záväznosti dotazníka, snáď by ich to primälo k väčšej zodpovednosti a uvedomili si možné dôsledky svojho konania. Tiež osoby zodpovedné za vydávanie známok by mali dbať na to, aby sa komplikácie pri predlžovaní kariet eliminovali.
