Poznáte to. Premávate sa obchodným centrom v jeden voľný deň. Pozorujete výklady a rozmýšľate, čo kúpite sebe alebo čím by ste potešili niekoho iného. A zrazu tam stoja, blokujúc celú uličku, s úsmevom nacvičeným doma pred zrkadlom, prezentujúc výrobky, ktoré „nepredávajú”. Promotérky.
K tejto brigáde som sa dostala klasicky, keď som zháňala niečo, čo by mi pomohlo vytrhnúť sa zo súkromnej finančnej krízy, cez internet. Ako som neskôr zistila, moja predstava o nej bola dosť skreslená aj naivná. Konkurz prebiehal formou pohovoru, kde sa nás pýtali na komunikačné schopnosti, pozitívne stránky, negatívne stránky, predošlé skúsenosti… Prísediaca si svoje šance zmarila, keď sa niekedy v polovici opýtala, či je hosteska niečo ako upratovačka. Lúčili sme sa s tým, že zavolajú tomu, koho vybrali.
Druhé kolo bolo iné. Hodili nás do vody, našťastie s pomocným kolesom. Cestovali sme priamo do nákupného centra. Ako nováčika ma priradili k inému predajcovi s voňavkami a k tomu som dostala aj učebný materiál (rozumej ako správne komunikovať s nakupujúcim), ktorý som musela do večera vedieť.
Teraz pre nezainteresovaných: ak si myslíte, že táto práca spočíva v postávaní na mieste a usmievaní sa a jedinečné výrobky sa predajú samé, ste na omyle. Každý rozhovor s potenciálnym zákazníkom je vopred premyslený a nacvičený scenár s kopou psychologických kľučiek. Mňa, po tom, ako som celý deň pozorovala profíka v praxi, to stálo učenie sa troch strán textu a následné preskúšanie testom. Nemôžem vynechať ani praktický nácvik, kedy sa skúsenejšie dievča hralo na zákazníka a mojou úlohou bolo nanútiť jej výrobok. Hovorili, že to nie je práca pre každého. Prešla som.
Prezentácia stojí, ako to nazvali, na piatich impulzoch, každý slúži na podprahové nanútenie výrobku. Sú to rýchlosť, lebo pri rýchlejšom rozhodovaní sme zvyknutí toto rozhodnutie nepremyslieť dôkladne. Ďalej strata príležitosti, kedy nám radili používať slovíčka „len” a „iba”. Stratu príležitosti pocítite, aj keď vám milá slečna dá parfum do ruky, navonia si vás, aby ste výrobok vyskúšali, a potom si ho zoberie. Chtivosť, kedy je suma postupne znižovaná, a tým má človek pocit šetrenia, no vždy sa aj tak zastaví na takej hranici, za ktorú mal byť výrobok predaný. Potom závisť, lebo už veľa ľudí kúpilo, tak musíte aj vy, a nakoniec ľahostajnosť, kedy zákazník nesmie pocítiť, že nám na predaji záleží. Zvyšok je už na šikovnosti dievčaťa, jej „ukecanosti” a schopnosti presviedčať.
Na druhej strane, mnohým ľuďom táto kúpa urobila radosť, lebo za v podstate smiešny peniaz nakúpili darčeky pre celú rodinu, no boli aj takí, ktorí boli k neuváženému rozhodnutiu doslova dotlačení a aj keď sme im podávali pokladničný blok, bolo len málo tých, ktorí si ho zobrali.
Moja kariéra na tomto poste sa skončila vo chvíli, keď sa pán prišiel sťažovať, že sa cíti oklamaný. Dostalo sa mu odpovede – pokrčenie ramien, zabudol na blok. Ja som potom odložila nacvičený úsmev a rozhodla som sa ľuďom hovoriť veci priamo a bez skrytých pascí. Napríklad aj týmto spôsobom.
autorka článku: Mojmíra Némethová
autorka fotografie: Miroslava Dudášová
